Škorpióny – osemnohé jedovaté pavúkovce: prehľad, druhy a jed
Škorpióny: komplexný prehľad druhov, jedu, evolúcie a rozšírenia. Objavte, ktoré druhy sú nebezpečné a ako rozpoznať jedovaté škorpióny.
Škorpióny sú osemnohé jedovaté pavúkovce s charakteristickým predĺženým chvostom ukončeným žihadlom. Majú zreteľné cephalothorax (hlavohruď), silné čeľustné končatiny — pedipalpá (škorpiónie „klepy“) — a členené telo rozdelené na mesosomu a metasomu (chvost). Priemerný dospelý škorpión je často malý — okolo 3 cm — no veľkosť sa veľmi líši podľa druhu. Najväčšie druhy, napríklad niektoré africké alebo indicko‑sezónne druhy z rodu Pandinus alebo Heterometrus, dosahujú dĺžku cez 15–20 cm (približne 6–8 palcov). Na svete žije približne 1 750 druhov škorpiónov.
Evolúcia a rozšírenie
Evolučná história škorpiónov siaha do silúru, teda do obdobia pred vyše 430 miliónmi rokov, čo z nich robí jedny z najstarších známych suchozemských pavúkovcov. Prispôsobili sa veľmi rozmanitým prostrediam — nachádzame ich v púštnych oblastiach, trópoch, subtropických lesoch, stepiach, v jaskyniach aj v skalných štrbinách. Žijú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Dnes existuje 13 žijúcich čeľadí škorpiónov a len relatívne malé percento druhov je pre človeka životu nebezpečných: len asi 25 druhov má jed, ktorý môže usmrtiť človeka.
Biológia, správanie a rozmnožovanie
- Nočný spôsob života: väčšina škorpiónov je aktívna v noci — vylieza na lov, kedy vyhľadáva hmyz a malé stavovce.
- Lov a princíp obrany: škorpión používa pedipalpá na chytenie koristi a žihadlo na udretie a vnorenie jedu. Pri obrane býva prvou reakciou varovanie klepami a následné štípanie chvostom.
- Strava: hlavne hmyz, pavúky, malé živočíchy; väčšie druhy dokážu uloviť aj menšie jašteričky či hlodavce.
- Rozmnožovanie: mnohé druhy sú živorodé (mláďatá sa rodia živé alebo sa vyvíjajú v matkinom tele). Páriaci rituál zahŕňa „tanečný“ kladenie spermatofóru. Samica často nosí mláďatá na chrbte, až kým sa nevyvinú dostatočne na samostatný život.
- Dĺžka života: v prírode sa väčšina druhov dožíva niekoľko rokov (2–6 rokov), niektoré v zajatí aj viac než 10–15 rokov.
Jed a jeho účinky
Jed škorpiónov je zložená z rôznych peptidov a toxínov, ktoré ovplyvňujú iontové kanály nervových buniek a svalov. Účinok jedu závisí od druhu škorpióna, množstva jedu a citlivosti obete.
- Väčšina štípnutí spôsobuje lokálnu bolesť, opuch a začervenanie, ktoré ustúpia do niekoľkých hodín až dní.
- U niekoľkých desiatok druhov, najmä z rodov ako Androctonus, Leiurus (známy „deathstalker“), Tityus, Centruroides alebo Parabuthus, môže byť jed systematicky toxický — spôsobuje potenie, slinenie, zvracanie, svalové kŕče, dýchacie ťažkosti, srdcové arytmie až zlyhanie dýchania či obehovej sústavy.
- Osobitne rizikové skupiny sú malé deti, starší ľudia a pacienti so sieťou vážnych chronických chorôb.
Prvá pomoc pri štípnutí
- Zachovať pokoj a minimalizovať pohyb, aby sa jed nerozšíril rýchlo krvou.
- Umiestniť udržiavanú končatinu v pokojovej polohe a prípadne mierne nad úroveň srdca.
- Aplikovať studený obklad na miesto štípnutia na zmiernenie bolesti a opuchu (krátkodobo).
- Neodporúča sa rezanie rany, odsávanie jedu ani používanie turniketu.
- Vyhľadať lekársku pomoc ihneď pri príznakoch systémového postihnutia (dýchacie ťažkosti, silné kŕče, zvracanie, zmeny vedomia) alebo pri rizikových pacientoch a deťoch. V niektorých oblastiach je dostupné špecifické protijedlo (antivenóm).
Význam pre ekosystém a vzťah k ľuďom
Škorpióny sú dôležití predátori, ktorí regulujú populácie hmyzu a iných bezstavovcov. Pre ľudí majú dvojitý význam: biologická kontrola škodcov, ale aj potenciálne zdravotné riziko v oblastiach s nebezpečnými druhmi. V mnohých kultúrach sa škorpióny objavujú v mytológii, v tradičnej medicíne či ako objekty výskumu jedov a ich terapeutického využitia.
Prevencia
- V oblastiach so škorpiónmi: skontrolovať topánky a posteľ pred použitím, udržiavať poriadok okolo obydlí, utesniť štrbiny v stenách, používať sieťky alebo zdvihnuté postele pri nocovaní v infikovaných oblastiach.
- Pri práci v záhrade alebo v prírode nosiť pevné rukavice a obuv.
Aj keď sú škorpióny fascinujúce a evolučne úspešné tvory, väčšina druhov nie je pre človeka smrtiaca — napriek tomu je pri kontakte so škorpiónom vždy vhodné postupovať opatrne a v prípade vážnych príznakov vyhľadať lekársku pomoc. Existuje 13 čeľadí škorpiónov, približne 1 750 druhov a len asi 25 druhov s potenciálne smrteľným jedom pre človeka.

Čierny škorpión
Anatómia
Majú osem nôh a pár chápadiel (ako pazúry). Chvost je úzky, s článkami. Zvyčajne je cez chrbát zahnutý dopredu a zakončený jedovatým žihadlom.
Ich telo sa skladá z troch častí. Predná časť sa nazýva cephalothorax, brušná časť mesosoma a chvost metasoma. Telo je pokryté exoskeletom, ktorý im poskytuje dobrú ochranu.
Prežitie v púšti
Škorpióny majú mnoho spôsobov, ako prežiť v púšti. Môžu spomaliť svoj metabolizmus. To im umožňuje prežiť len s jedným hmyzom ročne. Táto schopnosť im tiež umožňuje ukrývať sa pred slnkom a teplom dlhší čas, pričom spotrebujú len malé množstvo kyslíka. Mnohí ľudia sa tiež domnievajú, že ich pazúry alebo kliešte boli kedysi predné nohy, ktoré sa evolúciou zmenili na to, čím sú teraz. Napriek tomu zohrávajú pazúry škorpiónov kľúčovú úlohu pri ich loveckých a páriacich rituáloch. Škorpióny majú aj špeciálny pár orgánov podobných pierkam, nazývaných pektíny, ktoré používajú na vnímanie aj tých najmenších pohybov okolo seba. To im umožňuje účinne vystopovať a uloviť korisť, či už nad povrchom alebo pod ním. Zároveň ich to varuje pred možným nebezpečenstvom, napríklad pred inými väčšími lovcami. Najobávanejšou a najznámejšou vlastnosťou škorpióna je jeho žihadlo. Žihadlo obsahuje neurotoxín, ktorý škorpión používa na paralyzovanie obete, aby ju ľahšie zabil a zjedol. Okrem toho sa zdržiavajú ukryté pod kameňmi a vďaka tomu je ich telesná teplota nízka.
Cyklus rozmnožovania
Rituál párenia škorpiónov sa začína spojením pazúrov samca a samice. Potom si overia, či je druhý škorpión rovnakého druhu a opačného pohlavia. Potom samec vedie samičku, kým nenájde vhodné miesto na uloženie spermatofóru. Keď samec nájde vhodné miesto, vedie samičku nad ním, kde do nej vstúpi a oplodní ju. Rituál párenia môže trvať od 1 do 26 hodín v závislosti od schopnosti samca nájsť vhodné miesto. Rituál párenia môže absolvovať len škorpión, ktorý dosiahol dospelosť. Škorpión dosiahne dospelosť po tom, ako prejde 5 až 7 páreniami.
Súvisiace stránky
- Arachnid
- Púštny škorpión
- Tetovanie škorpióna
Prehľadať