Seldžucká dynastia
Seldžukovia (tiež Seldjuk, Seldjuq, Seljuq, niekedy tiež Seldžuckí Turci) boli moslimskou dynastiou. V 11. až 14. storočí ovládali časti Strednej Ázie a Blízkeho východu. Ich ríša bola známa ako Veľká seldžucká ríša, ktorá sa rozprestierala od Anatólie po Pakistan. Seldžukovia bojovali aj proti kresťanom v prvej križiackej výprave.
Seldžukovia boli jedným z kultúrnych predkov západných Turkov, dnešných obyvateľov Azerbajdžanu, Turecka a Turkménska. Pôvodne bol rod Seldžukov vetvou Kinik Oghuzských Turkov, ktorí v 9. storočí žili severne od Kaspického a Aralského mora vo svojom Jabghuskom kaganáte Oghuzskej konfederácie.
Seldžukovia v roku 1092, keď kontrolovali najväčšie územie
Vládcovia dynastie Seldžukov 1037-1157
- Tugrul I (Tugrul Beg) 1037-1063
- Alp Arslan bin Chaghri 1063-1072
- Džalál ad-Dawlah Malik Šáh I 1072-1092
- Nasir ad-Din Mahmud I 1092-1093
- Rukn ad-Din Barkiyaruq 1093-1104
- Mu'izz ad-Din Malik Šáh II 1105
- Ghiyath ad-Din Muhammad/Mehmed I Tapar 1105-1118
- Mahmúd II 1118-1131
- Mu'izz ad-Din Ahmed Sanjar 1131-1157
Seldžuckí vládcovia Kermánu 1041-1187
Kermán bol národ v južnej Perzii. Padol v roku 1187, pravdepodobne ho dobyl Toğrül III. z rodu Veľkých Seldžukov.
- Qawurd 1041-1073
- Kermán Šáh 1073-1074
- Sultán Šáh 1074-1075
- Hussain Omar 1075-1084
- Turan Šáh I. 1084-1096
- Iránsky šach 1096-1101
- Arslan Šáh I. 1101-1142
- Mehmed I. (Muhammad) 1142-1156
- Toğrül Shah 1156-1169
- Bahram Šáh 1169-1174
- Arslan Šáh II. 1174-1176
- Turan Šáh II. 1176-1183
- Mehmed II (Muhammad) 1183-1187
Seldžuckí vládcovia v Sýrii 1076-1117
- Abú Sa'id Taj ad-Dawla Tutuš I 1085-1086
- Džalál ad-Davláh Malik Šáh I. Veľký Seldžucký 1086-1087
- Qasim ad-Dawla Abu Said Aq Sunqur al-Hajib 1087-1094
- Abú Sa'id Tadž ad-Dawla Tutuš I. (druhýkrát) 1094-1095
- Fakhr al-Mulk Radwan 1095-1113
- Tadj ad-Dawla Alp Arslan al-Akhras 1113-1114
- Sultán Šáh 1114-1123
Sultáni/emíri Damasku:
- Azíz ibn Abaak al-Chvárazmí 1076-1079
- Abú Sa'id Taj ad-Dawla Tutuš I 1079-1095
- Abu Nasr Šams al-Muluk Duqaq 1095-1104]
- Tutush II 1104
- Muhi ad-Din Baqtash 1104
Atabegovia z Aleppa:
- Lulu 1114-1117
- Šams al-Havas Yariqtash 1117
- Imad ad-Dín Zengi 1128-1146
- Nur ad-Dín 1146-1174
Seldžuckí sultáni z Rúmu (Anatólia) 1077-1307
- Kutalmish 1060-1077
- Süleyman Ibn Kutalmish (Suleiman) 1077-1086
- Dawud Kilij Arslan I 1092-1107
- Malik Šáh 1107-1116
- Rukn ad-Dín Mas'ud 1116-1156
- Izz ad-Din Kilij Arslan II 1156-1192
- Ghiyath ad-Din Kay Khusrau I 1192-1196
- Süleyman II (Sulejman) 1196-1204
- Kilij Arslan III 1204-1205
- Ghiyath ad-Din Kay Khusrau I (druhýkrát) 1205-1211
- Izz ad-Din Kay Ka'us I 1211-1220
- Ala ad-Din Kay Qubadh I 1220-123]
- Ghiyath ad-Din Kay Khusrau II 1237-1246
- Izz ad-Din Kay Ka'us II 1246-1260
- Rukn ad-Dín Kilij Arslan IV 1248-1265
- Ala ad-Din Kay Qubadh II 1249-1257
- Ghiyath ad-Din Kay Khusrau II (druhýkrát) 1257-1259
- Ghiyath ad-Din Kay Khusrau III 1265-1282
- Ghiyath ad-Din Mas'ud II 1282-1284
- Ala ad-Din Kay Qubadh III 1284
- Ghiyath ad-Din Mas'ud II (druhýkrát) 1284-1293
- Ala ad-Din Kay Qubadh III (druhýkrát) 1293-1294
- Ghiyath ad-Din Mas'ud II (tretíkrát) 1294-1301
- Ala ad-Din Kay Qubadh III (tretíkrát) 1301-1303
- Ghiyath ad-Din Mas'ud II (štvrtýkrát) 1303-1307
- Ghiyath ad-Din Mas'ud III 1307
Rúmsky sultanát v roku 1190
Otázky a odpovede
Otázka: Kto boli Seljukovia?
Odpoveď: Seldžukovia boli turkická sunnitská moslimská dynastia, ktorá v 11. až 14. storočí ovládala časti Strednej Ázie a Blízkeho východu.
Otázka: Ako sa nazývala ich ríša?
Odpoveď: Ich ríša bola známa ako Veľká seldžucká ríša, ktorá sa rozprestierala od Anatólie po Afganistan.
Otázka: Aké náboženstvo vyznávali?
Odpoveď: Seldžukovia vyznávali sunnitský islam.
Otázka: Ako sa správali k nesunnitom?
Odpoveď: Nesunniti, ako napríklad šiitskí moslimovia a zoroastriáni, boli pod vládou Seldžukov veľmi utláčaní, pretože Seldžukovia sa považovali za ochrancov sunnitského islamu a Abbásovského kalifátu.
Otázka: Odkiaľ pochádza rod Seldžukov?
Odpoveď: Rod Seldžukov pochádza z vetvy Turkov Kinik Oguz, ktorí v 9. storočí žili v stepiach severne od Kaspického a Aralského mora v dnešnom Turkménsku.
Otázka: Existujú nejakí súčasní potomkovia západných Turkov?
Odpoveď: Áno, súčasní obyvatelia Azerbajdžanu, Turecka a Turkménska sú potomkami západných Turkov.
Otázka: Bojovali proti kresťanom počas prvej križiackej výpravy?
Odpoveď: Áno, počas prvej križiackej výpravy Seldžukovia bojovali proti kresťanom.