Rok 1118: Chronologický prehľad udalostí, narodení a úmrtí
Rok 1118 – chronologický prehľad udalostí, narodení a úmrtí v Európe a Ázii. Presný časový prehľad historických udalostí a významných postáv.
Autor: Leandro Alegsa
Obsah
·1Podujatia
·2Európa
·3Ázia
·4Narodenia
·5Úmrtia
1. Podujatia
Rok 1118 je v histórii vnímaný ako obdobie pokračujúcej konsolidácie politických síl po prvej križiackej výprave na Blízkom východe a ako rok významných zmien v západoeurópskej a byzantskej politike.
Tradične sa do tohto obdobia kladie aj vznik rytierov Templárov v Jeruzaleme – založenie rádu sa v rôznych prameňoch uvádza okolo rokov 1118–1119. Rád získal rýchlo podporu niektorých panovníkov a cirkevných predstaviteľov a neskôr zohral významnú úlohu v ochrane pútnikov a vznikajúcich križiackych štátov.
2. Európa
Smrť pápeža Paschala II (21. januára 1118) a následná voľba pápeža Gelázia II (24. januára 1118). Gelázios II čelil okamžite tlaku cisára a politickým konfliktom v Itálii, čo zhoršilo vzťahy medzi cisárstvom a pápežstvom.
Byzantská ríša: na tróne Konstantinopola nastali dôležité zmeny po smrti cisára Alexia I Komnena (pozri sekciu Úmrtia). Na tróne ho nasledoval syn Ján II Komnenos, čo znamenalo pokračovanie dynastie Komnenovcov a pokračujúce úsilie o stabilizáciu ríše po dlhom období vojen a vnútorných reforiem.
V západnej Európe pokračovali miestne mocenské zápasy, upevňovanie feudálnych vzťahov a rozvoj mestských komunít; v niektorých regiónoch rástla aktivita cirkvi pri zakladaní kláštorov a reholí.
3. Ázia
Blízky východ – Križiacke štáty: rok 1118 priniesol dôležité politické zmeny v Jeruzaleme. Kráľ Baldwin I z Jeruzalema zomrel (2. apríla 1118) a na trón neskôr nastúpil Baldwin II (Baldwin z Bourcq), čím sa zabezpečila kontinuita vlády križiackeho kráľovstva.
Vznik Rádu templárov: skupina rytierov vedená Huguesom de Payens a ďalšími šľachticmi si začala udržiavať komunitu v Jeruzaleme s úlohou chrániť pútnikov. Formálne schválenie pravidiel a rozmach rádu prišiel až neskôr, no založenie sa zvykne datovať práve do tohto obdobia (1118–1119).
Iberský polostrov: významný moment rekonkvisty – dobytie Zaragozy kráľom Alfonso I. Aragonským (18. december 1118). Toto mesto, dlhodobo pod muslimskou nadvládou, prešlo pod kresťanskú kontrolu, čo bolo dôležité pre ďalší postup kresťanských kráľov v Španielsku.
Východná Ázia: v tomto období Jurcheni, ktorí o niekoľko rokov skôr (1115) založili dynastiu Jin, pokračovali v rozširovaní svojej moci na úkor Liao a v susedných oblastiach. V Číne pôsobili komplikované vzťahy medzi dynastiami a regionálnymi mocnosťami, no konkrétne veľké bitky či zmeny vlády presne pre rok 1118 sú menej zdokumentované v západných prehľadoch.
4. Narodenia
Manuel I Komnenos (narodený 28. novembra 1118) – neskoršie významný byzantský cisár (vládol 1143–1180). Manuel sa stal jednou z najvýnimočnejších postáv byzantskej politiky 12. storočia, usiloval sa o obnovenie moci a prestíže ríše v stredomorskom priestore.
V rôznych regiónoch Európy a Ázie sa v roku 1118 narodilo viac lokálnych šľachticov a cirkevných osobností, ktorí neskôr zohrali úlohu v regionálnych politických, vojenských alebo náboženských záležitostiach. Mnohé mená sú v prameňoch datované len približne.
5. Úmrtia
Pápež Paschal II († 21. januára 1118) – jeho pontifikát (1099–1118) bol poznačený konfliktmi s cisárstvom a snahami o cirkevnú reformu.
Kráľ Baldwin I z Jeruzalema († 2. apríla 1118) – jeden z prvých vládcov Križiackeho kráľovstva Jeruzalem, významný pri konsolidácii území po prvej križiackej výprave. Po jeho smrti sa stal kráľom Baldwin II.
Cisár Alexios I Komnenos († 15. augusta 1118) – vládol od 1081 a jeho reformy, vojenské a diplomatické kroky pomohli stabilizovať Byzanciu po obdobiach kríz. Po ňom nastúpil na trón syn Ján II Komnenos.
V roku 1118 zomreli aj ďalšie regionálne osobnosti — šľachtici, cirkevní predstavitelia a miestni vládcovia — ktorých úmrtia ovplyvnili vnútornú politiku v jednotlivých kniežatstvách a biskupstvách.
Záver
Rok 1118 bol prechodovým rokom s viacerými dôležitými udalosťami: zmeny na trónoch v Jeruzaleme a Byzancii, pápežská voľba, pokračujúca rekonquista na Pyrenejskom polostrove a vznik inštitúcií, ktoré budú v nasledujúcich desaťročiach formovať politickú a náboženskú scénu Európy a Blízkeho východu (napríklad rytieri Templári). Tieto udalosti predznamenali ďalšie konflikty, diplomatické ťahy a reformy v 12. storočí.