Sociálnodemokratická strana Hunčakjan (SDHP) (arménsky: Սոցիալ դեմոկրատ Հնչակյան կուսակցություն), známa aj ako Hentchak, je jednou z najstarších politických strán v Arménsku a prvou socialistickou stranou v Osmanskej ríši a v Perzii v 80. rokoch 19. storočia. Založili ju v roku 1887 Avetis Nazarbekian, Mariam Vardanian, Ruben Khan-Azat a ďalší, ktorí študovali v Ženeve vo Švajčiarsku, s cieľom získať nezávislosť Arménska od Osmanskej ríše. Strana vznikla ako súčasť širšieho arménskeho národnooslobodzovacieho hnutia a jej názov, prevzatý z novín Hunchak, znamená v angličtine "zvono" – symbol „prebudenia, osvietenia a slobody“.

História

SDHP vznikla v kontexte konca 19. storočia, keď sa medzi Arménmi v Osmanskej ríši a Perzii zrastali sociálne a národné požiadavky. Zakladatelia boli ovplyvnení európskymi socialistickými myšlienkami a zároveň reagovali na útlak a násilie páchané na arménskom obyvateľstve. Strana sa rýchlo rozšírila medzi intelektuálmi, študentmi a obyvateľstvom v arménskych regiónoch, kde začala organizovať politickú činnosť, študijné skupiny a revolučné akcie.

Ideológia a program

Hunchak kombinovala marxistické a socialistické idey so silným národným zameraním. Jej hlavné ciele boli:

  • národná osloboditeľská činnosť a získanie politickej autonómie či nezávislosti pre arménske obyvateľstvo;
  • sociálna spravodlivosť, zlepšenie postavenia robotníkov a roľníkov a presadzovanie sociálnych reforiem;
  • výchova a osveta – šírenie politického povedomia cez tlač, školenia a spoločenské aktivity.

Aktivity a úloha v arménskom oslobodzovacom hnutí

SDHP bola aktívna v organizovaní odporu proti útlaku, ale aj v samoobrane pri vlnách násilia namiereného proti Arménom koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Strana podporovala vznik ozbrojených skupín (fedayi) na obranu dedín a organizovala politické protesty, verejné vzdelávanie a tlač.

Jej členovia a sympatizanti zohrali významnú úlohu pri mobilizácii komunity v obdobiach masakier a represálií. Počas prvej svetovej vojny a udalostí, ktoré viedli k arménskej genocíde, mnoho členov SDHP bojovalo za zachovanie komunity a pomáhalo organizovať útočiská, evakuácie a humanitárnu pomoc.

Štruktúra, organizácia a publikácie

Strana vybudovala organizačné siete v arménskych regiónoch i v zahraničí. Dôležitou súčasťou jej práce bola tlač – najznámejšie periodikum bolo Hunchak, ktoré slúžilo na šírenie programu, analýz a správ. SDHP mala tiež miestne a regionálne výbory, ktoré koordinovali politickú činnosť, propagandu a dobrovoľnícke aktivity.

Rozdelenia, rivality a kritika

V priebehu svojej histórie zažila SDHP vnútorné spory a niekoľko frakčných rozdelení, ktoré súviseli s otázkami taktiky (napr. prioritou ozbrojeného odporu vs. politickej práce), vzťahom k iným arménskym stranám a reagovaním na geopolitické zmeny. Medzi kritiku patrili obvinenia z prílišného radikalizmu v určitých obdobiach alebo z nedostatočnej koordinácie s inými silami arménskeho hnutia. Napriek tomu zostala dôležitou súčasťou politického spektra Arménov.

Po prvej svetovej vojne a v diaspora

Po vzniku prvej Arménskej republiky (1918–1920) a neskoršej sovietizácii Arménska bola činnosť tradičných nacionalisticko-socialistických strán v sovietskom prostredí obmedzená alebo zakázaná. Mnoho členov SDHP tak pôsobilo v zahraničí, kde sa strana etablovala v arménskej diaspore – najmä v krajinách Blízkeho východu (Sýria, Libanon), Európe a Severnej Amerike. V diaspora pokračovala vo vydávaní periodík, kultúrnej a sociálnej práci a aktívne sa zapájala do miestnej politiky arménskych komunít.

Súčasný stav a význam

Dnes SDHP existuje ako historicky významná strana s organizáciami v Arménsku aj v diaspore. Zatiaľ čo jej vplyv v hlavnom politickom prúde Arménska kolíše podľa historických okolností a regionálnych špecifík, jej odkaz zostáva dôležitý pre pochopenie vývoja arménskeho národného hnutia a laborálneho/socialistického hnutia medzi Arménmi.

Známí členovia a osobnosti

  • Avetis Nazarbekian – jeden zo zakladateľov a prominentná osobnosť raného hnutia;
  • Mariam Vardanian – aktívna spoluzakladateľka a organizátorka;
  • Ruben Khan-Azat – ďalší z pôvodných zakladateľov;
  • mnoho ďalších regionálnych vodcov, organizátorov a publicistov, ktorí prispeli k politickej a kultúrnej práci strany.

Význam pre dnešok

SDHP predstavuje historický most medzi socialistickými ideami a arménskym národným hnutím. Jej skúsenosti so zameraním na vzdelávanie, sociálnu spravodlivosť a organizovanú komunitnú činnosť sú i dnes inšpiratívne pre rôzne politické a občianske iniciatívy v rámci arménskych komunít na celom svete.