Irán

Irán, oficiálne Iránska islamská republika (perzsky: ايران), historicky známa ako Perzia, je krajina v západnej Ázii. Je súčasťou regiónu Blízkeho východu. Hraničí s Afganistanom, Arménskom, Azerbajdžanom, Irakom, Pakistanom, Tureckom a Turkménskom.

Teherán je hlavné a najväčšie mesto. Irán je osemnásta najväčšia krajina na svete. Žije v ňom viac ako 80 miliónov ľudí. Irán je členom Organizácie Spojených národov od roku 1945. Je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Je to islamská republika.

V Iráne tvoria národnostné menšiny Peržania, Azerbajdžanci, Kurdi, Mazandaránci, Gilakovia, Lúri a Bachtiari.

Pláž Khezr, ostrov Hormoz, Perzský záliv, Irán, 02-09-2008Zoom
Pláž Khezr, ostrov Hormoz, Perzský záliv, Irán, 02-09-2008

História

V minulosti ľudia mimo Iránu nazývali túto krajinu Perziou. Ľudia, ktorí tam žili, nazývali krajinu "Irán". Oficiálny názov bol Perzia, región v Iráne. Názov Perzia sa používal pri styku s inými krajinami a vo vládnych dokumentoch.

V roku 1935 bol iránskym šáhom Reza Šáh Pahlaví. Oficiálne požiadal cudzincov, aby krajinu nazývali "Irán". Urobil to preto, aby ukázal, že Irán patrí všetkým neperzským Iráncom, ako aj perzským Iráncom. Názov Irán znamená krajina Árijcov. Používa sa v starovekej knihe zoroastriánov Avesta. V 19. a na začiatku 20. storočia Európania používali názov Árijci na označenie všetkých Indoeurópanov. "Árijská rasa" bol termín, ktorý používal Hitler na označenie svojej "nadradenej" alebo "dokonalej" rasy, ale najprv znamenal Iráncov. "Árijský" znamená v iránskych jazykoch "vznešený".

Perzská ríša

Okolo roku 500 pred n. l. bola oblasť dnešného Iránu centrom Achaemenidskej ríše. Grécke mestské štáty bojovali proti perzským vojskám vedeným Dareiom Veľkým a Xerxom. Potom sa krajiny zmocnil Alexander Veľký, ktorý bojoval proti perzskej dynastii Achaemenidovcov. Vládol až do svojej smrti,potom vládli grécki Seleukovci, kým ich neporazila Partská ríša, ktorá neskôr bojovala s Rímskou ríšou.

Po Parthoch nastúpila dynastia Sasánovcov (224-651). Perziu obsadili aj iné národy, napríklad Arabi (7. storočie), Turci (10. storočie) a Mongoli (13. storočie). Irán však mal vždy odlišnú kultúru a naďalej prežíval.

Po druhej svetovej vojne

Ústredná spravodajská služba (CIA) pracovala v Iráne na vyvolaní nepokojov v roku 1953, ktoré viedli k zosadeniu premiéra Mosaddegha. Spojené štáty a Veľká Británia potom urobili zo šacha Mohammada Rezu Pahlavího opäť najmocnejšiu osobu v Iráne. Šach opustil Irán v roku 1979 v dôsledku povstania. Islamská revolúcia zmenila iránsku vládu na islamskú republiku. Krátko nato Hnutie iránskych študentov (Tahkim Vahdat) s podporou novej vlády obsadilo veľvyslanectvo USA v Teheráne. Väčšinu diplomatov držali 444 dní ako rukojemníkov.

Vzťahy medzi oboma krajinami odvtedy neboli dobré. Spojené štáty napríklad tvrdia, že Irán podporuje teroristické skupiny proti Izraelu. Irán nepovažuje Izrael za krajinu. Irán sa spolu s väčšinou arabských krajín domnieva, že Izrael nemá právo na existenciu. Irán však niekedy spolupracoval so Západom. Tieto dohody sa týkali energetiky alebo boja proti terorizmu.

Irán viedol v 80. rokoch 20. storočia iránsko-irackú vojnu. Mnohé zahraničné krajiny podporovali Irak.

Západ sa teraz snaží zabrániť Iránu vo využívaní jadrovej technológie, hoci Irán je členom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) mnohokrát oznámila, že neexistujú dôkazy o tom, že Irán vyvíja jadrové zbrane. Zároveň však tvrdí, že nemôže s istotou povedať, či Irán túto činnosť nevykonáva tajne.

V správe CIA o jadrovej činnosti v Iráne z decembra 2007 sa uvádza, že tajný program Iránu na získanie technológie na výrobu jadrových zbraní bol zastavený v roku 2003. Uviedla, že Irán pravdepodobne nebude schopný čoskoro vyrobiť jadrovú zbraň.

Ekonomika

Irán má prírodné bohatstvo, ktorým je ropa. Je členom OPEC. Ropa je jedným z jeho hlavných vývozných artiklov. Dôležitými miestnymi produktmi sú ryža, remeselné výrobky, koberce a krokus. Irán je najväčším vývozcom a výrobcom kaviáru na svete. Irán je tiež jedným z najväčších svetových vývozcov pistáciových orechov.

Irán má továrne, ktoré vyrábajú priemyselné výrobky. Irán sa zaoberá aj biomedicínskymi vedami.

V Iráne sa používajú peniaze v riáloch.

Náboženstvo v Iráne

Približne 90 % Iráncov sú moslimovia. Štátnym náboženstvom je šiitský islam. Je štátnym náboženstvom od čias dynastie Safavidovcov v 16. storočí. Toto náboženstvo vyznáva približne 75 % Iráncov. Patria k vetve Twelver. Približne 9 % iránskych moslimov patrí k sunnitskej vetve islamu. K 9 % Iráncov, ktorí nie sú moslimovia, patria baháji, mandejci, zoroastriáni, kresťania a židia. Predpokladá sa, že perzských (iránskych) židov je 300 000 až 350 000.

Regióny a provincie

  • Ardabil
  • Kohgiluyeh a Boyer-Ahmad
  • Hamadán
  • Kermanshah
  • Chaharmahal a Bakhtiari
  • Teherán
  • Alborz
  • Markazi
  • Zanjan
  • Golestan
  • Gilan
  • Mazandaran
  • Razavi Khorasan
  • Južný Chorasán
  • Severný Chorásán
  • Fars
  • Chuzestan
  • Isfahán
  • Yazd
  • Kerman
  • Hormozgan
  • Bushehr
  • Ilam
  • Lorestan
  • Západný Azerbajdžan
  • Východný Azerbajdžan
  • Kurdistan
  • Sistan a Balúčistan
Hafezova hrobka na strecheZoom
Hafezova hrobka na streche

Súvisiace stránky

Otázky a odpovede

Otázka: Aký je oficiálny názov Iránu?


Odpoveď: Oficiálny názov Iránu je Iránska islamská republika (perzsky: ַםַׁה).

Otázka: Do ktorého regiónu patrí Irán?


Odpoveď: Irán je súčasťou regiónu Blízkeho východu.

Otázka: S akými krajinami Irán susedí?


Odpoveď: Irán hraničí s Afganistanom, Arménskom, Azerbajdžanom, Irakom, Pakistanom, Tureckom a Turkménskom.

Otázka: Ktoré mesto je hlavným a najväčším mestom Iránu?


Odpoveď: Teherán je hlavné a najväčšie mesto Iránu.

Otázka: Koľko ľudí žije v Iráne?


Odpoveď: V Iráne žije viac ako 84,9 milióna ľudí.

Otázka: Kedy sa Irán stal členom Organizácie Spojených národov?


Odpoveď: Irán je členom OSN od roku 1945.

Otázka: Je to islamská republika?



Odpoveď: Áno, je to islamská republika.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3