Šruti sú zbierkou védskej literatúry.
Śruti (dévanágarí श्रुति, "to, čo je počuté") je kánon hinduistických posvätných textov. Nedatujú sa do určitého obdobia, ale tiahnu sa naprieč celou históriou hinduizmu, počnúc niektorými z najstarších známych hinduistických textov a končiac upanišadami v novoveku.
Śruti nemá autora, je to skôr božský záznam "kozmických zvukov pravdy", ktoré počul rishi. Sú to nadčasové učenia, ktoré rišiom alebo vidiecim odovzdal priamo Boh pred tisíckami rokov. O sruti sa preto hovorí, že je apaurusheya, "neosobná", alebo skôr "nadľudská".
Sruti pozostáva v podstate z véd a agámy, ktoré sa zachovali pôvodne prostredníctvom ústnej tradície a nakoniec boli zapísané v sanskrite. Spomedzi mnohých posvätných kníh hinduistov sa tieto dve zbierky vedomostí tešia najvyššej úcte. Po nespočetné stáročia boli šruti základom filozofických diskusií, štúdií a komentárov a táto pozornosť dala vzniknúť nespočetným myšlienkovým školám. Je tiež predmetom hlbokého štúdia a meditácie, aby si človek v sebe uvedomil múdrosť prastarých.
Väčšina mantier pochádza zo sruti a používa sa pri verejných i domácich obradoch, ako aj pri osobných modlitbách a džape. Je pozoruhodným ocenením hinduistickej kultúry, že sa tak veľa sruti zachovalo po tisíce rokov bez zmien prostredníctvom ústneho podania z gurua na šišu, z generácie na generáciu. V tradícii Védy sa to dosiahlo tak, že sa študent musel naučiť každý verš jedenástimi rôznymi spôsobmi, aj odzadu. Tradične sa sruti nečítajú, ale spievajú podľa mimoriadne presných pravidiel gramatiky, výšky tónu, intonácie a rytmu. To prináša jej najväčšiu silu. V posvätnom jazyku šruti sú slovo a význam tak úzko spojené, že počúvanie týchto svätých písiem správne spievaných má magický účinok na dušu poslucháča.
-
Ayush Hacky