Štokholmský krvavý kúpeľ (1520) – masaker švédskej šľachty

Pozadie

Dánsko, Nórsko a Švédsko boli v čase udalostí súčasťou Kalmarskej únie, ktorá však bola poznačená stálymi mocenskými sporami medzi zástancami únie a prívržencami švédskej samostatnosti. Po rokoch povstaní a interných konfliktov sa v roku 1520 do Švédska vrátil dánsky kráľ Kristián II. s vojskom s cieľom získať kontrolu nad krajinou. Švédsky regent Sten Sture mladší padol v boji a Kristián dlhé mesiace obliehal Štokholm, kým sa mesto nakoniec podrobilo.

Priebeh masakru

Po vstupe do mesta sa Kristián II. dal korunovať za švédskeho kráľa. Hneď nato bolo podľa historických prameňov zvolané cirkevné konanie, ktoré malo prerokovať údajnú zločinnosť niektorých švédskych vodcov. Ako obžaloba sa uvádzalo, že obyvatelia Štokholmu (a ich vodcovia) predtým vymenili arcibiskupa Gustava Trolleho — čo bolo prezentované ako zločin proti cirkvi. Procesy sa z mnohých zdrojov javia ako politicky motivované a búrili sa proti nim aj súčasníci.

Po súdnych konaniach bolo popravených podľa dobových záznamov najmenej 82 významných Švédov vrátane členov šľachty, mestského patriciátu a dvoch biskupov. Vraždy sa do veľkej miery odohrali priamo na námestí Stortorget v centre Štokholmu. Medzi ďalšie kruté akty patrilo vykopanie a spálenie tela Stena Stureho mladšieho na hranici, ktoré malo slúžiť ako varovanie odporcom.

Následky a význam

• Masaker vyvolal široké pobúrenie vo Švédsku i v zahraničí a Kristián II. získal prezývku „Kristián Tyran“.
• Udalosti výrazne posilnili protidánske a protimonarchistické nálady; ako reakcia sa začalo organizovať povstanie, ktorému neskôr velel Gustav Vasa. V roku 1523 Švédsko definitívne vystúpilo z únie a Gustav Vasa sa stal kráľom — tým sa začala nová éra nezávislého Švédska.
• Štokholmské krvavé kúpele majú dôležité miesto v severskej histórii ako príklad politicky motivovaného zneužitia cirkevnej moci a ako spúšťač konsolidácie národnej identity vo Švédsku. Udalosť tiež prispela k nástupu reformatorských a modernizačných procesov v krajine.
• Presný počet obetí a niektoré detaily procesu sú predmetom historických sporov; niektoré pramene uvádzajú odchýlky v počtoch a v rozsahu vykonaných súdov, čo odráža dobovú propagandu a neskoršie interpretácie.

Hoci bol Kristián II. krátko považovaný za víťaza, masaker značne oslabil jeho pozíciu v dlhodobom horizonte. Udalosť zostáva dodnes jedným z najznámejších a najkontroverznejších momentov v dejinách Škandinávie.