Bitka o Monte Cassino (1944): štyri útoky na Gustavovu líniu

Po vylodení Spojencov v Taliansku v septembri 1943 nasledoval postup na sever v dvoch častiach. Na každej strane pohoria v strede Talianska sa uskutočnil postup.

Na západnej strane sa z Neapola presunula americká 5. armáda. Na východe sa britská ôsma armáda generála sira Bernarda Montgomeryho presunula na pobrežie Jadranského mora.

Piata armáda postupovala pomaly kvôli ťažko dostupnému terénu a nemeckej obrane. Nemci boli chránení v pozíciách. Pôvodné plány, že Rím bude do októbra 1943 dobytý, sa nenaplnili.

Hoci na východe bola Ortona dobytá, postup sa v decembri zastavil kvôli snehu. Postup na Rím z východu nebol možný. Diaľnica č. 6 viedla údolím rieky Liri. Južným vstupom do tohto údolia bolo Cassino. Bolo dôležitou súčasťou Gustavovej línie, najsilnejších obranných pozícií v zimnej línii.

Keďže staré benediktínske opátstvo bolo pre históriu dôležité, nemecké jednotky v opátstve neumiestnili obranné pozície.

Niektoré spojenecké lietadlá videli v opátstve nemecké jednotky. Opátstvo sa týčilo nad údolím. To z neho robilo dobré miesto pre nemeckých delostreleckých pozorovateľov. To spôsobilo, že spojeneckí velitelia chceli opátstvo bombardovať.

Plány a príprava

Podľa plánu veliteľa americkej piatej armády generála Clarka mal britský X. zbor zaútočiť 17. januára 1944. Britská 46. pešia divízia mala zaútočiť 19. januára. Tá by podporila hlavný útok amerického II. zboru na ich pravej strane.

Hlavný centrálny útok II. amerického zboru sa mal začať 20. januára. 36. (texaská) americká pešia divízia by prekročila rieku päť míľ od Cassina. Francúzsky expedičný zbor by sa presunul smerom na Monte Cairo.

Piata armáda dosiahla Gustavovu líniu až 15. januára, pričom jej to trvalo šesť týždňov a utrpela 16 000 strát.

Útok

Prvý útok

Zbor X na ľavej strane, 17. januára

Prvý útok sa uskutočnil 17. januára. V blízkosti pobrežia prekročil britský X. zbor rieku Garigliano. Generál von Senger, veliteľ nemeckého XIV. tankového zboru, si nemyslel, že by mohol útok zastaviť. Požiadal o ďalšie jednotky. Boli k nemu vyslané 29. a 90. divízia tankových granátnikov. X. zbor mal počas prvej bitky 4 000 obetí.

Hlavný útok

II. zbor v centre, 20. januára

Ústredný útok USA sa začal 20. januára. Zaútočila na nich 15. divízia tankových granátnikov generála Eberharda Rodta. Útok bol neúspešný, 36. divízia stratila za 48 hodín 2 100 mužov, ktorí boli zabití, zranení a nezvestní.

Pokus II. zboru severne od Cassina

24. januára

Ďalší útok sa odohral 24. januára. Americký II. zbor zaútočil cez údolie Rapido severne od Cassina. Divízia 34 zatlačila späť 44. pešiu divíziu generála Franeka.

Francúzsky zbor sa zastavil na pravom krídle

Na pravej strane dosiahli marocko-francúzske jednotky dobrý počiatočný postup proti Nemcom. Obe marocko-francúzske divízie mali v bojoch v okolí Monte Belvedere 2 500 obetí.

II. zbor v horách severne od Cassina

Americká 34. divízia musela bojovať smerom na juh. Začiatkom februára sa americká pechota zmocnila bodu vzdialeného necelú míľu od opátstva. Do 7. februára dosiahol prápor kopec pod opátstvom. Pokusy o dobytie Monte Cassina zastavila guľometná paľba zo svahov.

Potom

11. februára, po trojdňovom útoku na Kláštorný vrch a mesto Cassino, sa Američania stiahli. Americký II. zbor bol po dva a pol týždni bojov unavený. V peších práporoch stratili 80 %, čo predstavovalo približne 2 200 obetí.

Táto operácia sa volala Avenger. Keďže VI. americký zbor bol ohrozený pri Anziu, Freyberg požiadal o pomoc pri Cassini. Freyberg si myslel, že šanca na úspech útoku je len 50 %.

Zničenie opátstva

Spojeneckí dôstojníci si začali myslieť, že Nemci využívajú opátstvo Monte Cassino ako delostreleckú pozorovateľňu. Spojenci uvažovali o bombardovaní "trhacími" bombami.

Ráno 15. februára 1944 bombardovalo 142 ťažkých bombardérov Boeing B-17 Flying Fortresses, po ktorých nasledovalo 47 stredných bombardérov North American B-25 Mitchell a 40 stredných bombardérov Martin B-26 Marauder. Na opátstvo zhodili 1 150 ton bômb. To ho premenilo na trosky. Delostrelectvo II. zboru ostreľovalo horu. Nemecké pozície nad a za kláštorom zostali nedotknuté.

Po bombardovaní

Pápež Pius XII. po bombovom útoku nepovedal nič. Kardinál štátny sekretár označil bombardovanie za "hlúposť".

Dnes je známe, že Nemci súhlasili s tým, že opátstvo nebudú využívať na vojenské účely.

Po jeho zničení obsadili ruiny opátstva výsadkári nemeckej 1. výsadkovej divízie. Premenili ho na pevnosť a pozorovateľňu.

Bitka

V noci po bombardovaní zaútočila rota 1. práporu Kráľovského sussexského pluku na hrebeň Snakeshead. Útok bol neúspešný, pričom rota utrpela 50 % strát.

Nasledujúcu noc dostal Sussexský pluk rozkaz zaútočiť o polnoci s celým práporom. Sussexský prápor bol odrazený, pričom opäť utrpel viac ako 50 % strát.

V noci 17. februára sa uskutočnil hlavný útok. 4/6. raždputánska strelecká jednotka pri útoku neuspela a mala ťažké straty.

V druhej polovici hlavného útoku sa dve roty z 28. (maorského) práporu novozélandskej divízie pokúsili obsadiť železničnú stanicu v Cassine. Nakoniec boli stiahnuté späť.

V tretej bitke sa rozhodlo o dvoch útokoch zo severu. Pred útokom došlo k bombardovaniu ťažkými bombardérmi.

Tretia bitka sa začala 15. marca. Po tri a pol hodinovom bombardovaní 750 tonami bômb postúpili Novozélanďania. Došlo aj k delostreleckému útoku zo 746 delostreleckých diel. Do konca 17. marca Gurkhovia držali bod v blízkosti opátstva. Novozélandské jednotky a obrnené jednotky sa zmocnili stanice.

Útok na mesto a opátstvo bol naplánovaný na 19. marca. Útok nemeckej 1. výsadkovej divízie zastavil spojenecký útok a zničil tanky. V meste útočníci dosiahli len malý pokrok. Spojenecké jednotky museli bojovať dom za domom.

Freyberg usúdil, že útok nemôže pokračovať, a ukončil ho. Nemecká 1. parašutistická divízia utrpela ťažké straty, ale udržala sa na svojich pozíciách.

Potom

V bojoch v Cassine stratila 4. indická divízia 3 000 mužov a novozélandská divízia mala 1 600 padlých, nezvestných a zranených. Nemeckí obrancovia mali ťažké straty.

Plánovanie a príprava

Plánom generála Alexandra v Taliansku bolo prinútiť nepriateľa použiť v Taliansku čo najväčší počet divízií. S príchodom jarného počasia by bolo možné použiť veľké skupiny vojsk a obrnených vozidiel.

Štvrtá bitka sa volala Operácia Diadém. Podľa plánu mal americký II. zbor na ľavej strane zaútočiť na pobrežie. Francúzsky zbor by útočil cez rieku Garigliano. Britský XIII. zbor v strede pravej časti frontu by útočil pozdĺž údolia Liri. Na pravej strane by poľský II. zbor (3. a 5. divízia) útočil na Opatovce. Trvalo dva mesiace, kým sa vojská pripravili. Presuny vojsk sa uskutočňovali za tmy.

Bitka

Útok (11. - 12. mája) na Cassino sa začal o 23:00 delostreleckým bombardovaním s 1060 delami na fronte 8. armády a 600 delami na fronte 5. armády. Americký II. zbor dosiahol len malý pokrok. Francúzske expedičné sily sa dostali do pohoria Aurunci. V horách nad Cassinom tri dni poľské útoky a nemecké útoky prinášali obom stranám ťažké straty.

Do 13. hodiny začala nemecká pravá strana prehrávať s piatou armádou. Dňa 17. mája poľský II. zbor začal svoj druhý útok na Monte Cassino. Poliaci sa na druhý pokus zmocnili Monte Cassina.