Tepelná účinnosť ( η t h {\displaystyle \eta _{th}\,} ) je bezrozmerná miera výkonu tepelného zariadenia, ako je napríklad spaľovací motor, kotol alebo pec.
Vstupom Q i n {\displaystyle Q_{in}\,} do zariadenia je teplo alebo tepelný obsah spotrebovaného paliva. Požadovaným výstupom je mechanická práca, W o u t {\displaystyle W_{out}\,}
, alebo teplo, Q o u t {\displaystyle Q_{out}\,}
, prípadne oboje. Keďže vstupné teplo má zvyčajne reálne finančné náklady, pamätná všeobecná definícia tepelnej účinnosti je
η t h ≡ Výstupný vstup . {\displaystyle \eta _{th}\equiv {\frac {\text{Výstup}}{\text{Vstup}}}. }
Z prvého a druhého termodynamického zákona vyplýva, že výstup nemôže byť väčší ako vstup, takže
0 ≤ η t h ≤ 1,0. {\displaystyle 0\leq \eta _{th}\leq 1.0.}
Pri vyjadrení v percentách musí byť tepelná účinnosť v rozmedzí od 0 % do 100 %. V dôsledku neúčinnosti, ako je trenie, tepelné straty a iné faktory, je tepelná účinnosť zvyčajne oveľa nižšia ako 100 %. Napríklad typický benzínový automobilový motor pracuje s tepelnou účinnosťou približne 25 % a veľká elektráreň na uhlie dosahuje maximálnu tepelnú účinnosť približne 36 %. V elektrárni s kombinovaným cyklom sa tepelná účinnosť blíži k 60 %.
Vzorec a jednoduchý výpočet
Základný vzorec platí vždy:
ηth = Výstup / Vstup
Kde „Výstup“ môže byť mechanická práca Wout (napr. u motora), alebo užitočné teplo Qout (napr. u kotla alebo výmenníka). „Vstup“ je zvyčajne teplo dodané palivom Qin alebo energia vstupujúca do systému.
Príklad výpočtu: ak spaľovacím procesom dodáme palivo s obsahom 100 MJ a z toho získame 25 MJ mechanickej práce, potom
ηth = 25 MJ / 100 MJ = 0,25 = 25 %.
Carnotova (teoretická) hranica účinnosti
Druhý zákon termodynamiky dáva hornú hranicu pre účinnosť tepelného motora pracujúceho medzi dvoma tepelnými rezervoármi:
ηCarnot = 1 − Tc/Th (kde Tc a Th sú absolútne teploty v kelvinoch)
Toto je maximálna možná účinnosť pri reverzibilnom (ideálnom) cykle. Reálne zariadenia dosahujú podstatne nižšie hodnoty kvôli stratám a nevratným procesom.
Príklad: ak Th = 800 K a Tc = 300 K, potom ηCarnot = 1 − 300/800 = 0,625 = 62,5 % (teoretický limit).
Typické hodnoty tepelných účinností (orientačne)
- Benzínový automobilový motor (bežný): ~20–30 %
- Dieselový automobilový motor (väčšie motory): ~30–45 %
- Parná elektráreň na uhlie (veľká): ~33–40 %
- Elektráreň s kombinovaným cyklom (plynová turbína + parný cyklus): ~50–62 %
- Jednoduché plynové turbíny: ~30–40 %
- Palivové články (elektrický výkon): ~40–60 % (elektrická účinnosť)
- Kotle a ohrievače (pri meraní užitočného tepla): závisí na návrhu, často 70–95 % pri moderných kondenzačných kotloch
Poznámka: tepelná účinnosť sa líši podľa definície (elektrická vs. celková účinnosť vrátane využitia odpadného tepla) a podľa prevádzkových podmienok.
Heat rate (pri elektrárňach) a vzťah k účinnosti
V energetike sa často používa pojem „heat rate“ (množstvo paliva potrebné na výrobu jednotky elektrickej energie), typicky v kJ/kWh alebo Btu/kWh. Prepočet medzi heat rate a účinnosťou (pri heat rate v kJ/kWh) je:
ηth = 3600 / (heat rate [kJ/kWh])
Príklad: ak elektráreň má heat rate 10 000 kJ/kWh, potom ηth = 3600 / 10 000 = 0,36 = 36 %.
Príčiny strát a možnosti zlepšenia
- Príčiny strát: neúplné spaľovanie, tepelná vodivosť a vyžarovanie do okolia, trenie, netesnosti, nevhodné riadenie spalín, straty pri premeni energií.
- Možnosti zlepšenia: zvýšenie teploty a tlaku procesu (bližšie k Carnotovmu limitu), rekuperácia a využitie odpadného tepla (napr. kombinované cykly), zlepšenie izolácie, zníženie trenia a strát v pohonných systémoch, optimalizácia spaľovania, pravidelná údržba.
Meranie a definície v praxi
- Meranie: meria sa množstvo dodanej energie (chemická energia paliva, meraná kalorimetrom alebo podľa výhrevnosti a hmotnosti/objemu paliva) a užitočný výstup (mechanický výkon, elektrická energia, alebo dodané teplo). Účinnosť je potom podiel týchto dvoch veličín.
- Rôzne definície: pre kotly a výmenníky sa často uvádza „tepelná účinnosť kotla“ = užitočné teplo dátému médiu / energetický obsah paliva. Pre motory sa rozlišuje „výrobková“ (brzdná) účinnosť, pre elektrárne „elektrická“ účinnosť a pre kombinované systémy „celková“ účinnosť (vrátane využitia odpadného tepla).
- Teplárne a kogenerácia: v systémoch, kde sa vyrába súčasne elektrina a užitočné teplo (kogenerácia), môže byť celková energetická účinnosť (energia využitá / palivová energia) výrazne vyššia než len elektrická účinnosť.
Zhrnutie
Tepelná účinnosť je jednoduchý, bezrozmerný ukazovateľ, ktorý vyjadruje, akú časť vloženej tepelnej energie systém premení na užitočný výstup. Reálne zariadenia majú účinnosť pod maximálnym teoretickým limitom (Carnot), avšak správnym návrhom, údržbou a opatreniami na zníženie strát sa dá účinnosť výrazne zlepšiť. Pri hodnotení je dôležité jasne určiť, čo presne považujeme za „výstup“ (elektrina, mechanická práca, užitočné teplo) a aká časť vstupnej energie sa doň premieta.