Termodynamická entropia je veličina, ktorá kvantifikuje mieru neusporiadanosti alebo „nedostupnosti“ energie v termodynamickom systéme. Vyjadruje, koľko tepla pri reverzibilnom procese prejde do systému na jednotku teploty, a meria sa v jouloch na kelvin (J·K⁻¹). V makroskopickej termodynamike sa zmeny entropie vyjadrujú vzťahom dS = δQ_rev / T, kde δQ_rev je prírastok tepla pri reverzibilnom prenose a T je absolútna teplota. Entropia hrá dôležitú úlohu v druhom, ale aj v tretom termodynamickom zákone — tretí zákon napríklad hovorí, že entropia dokonale usporiadaného kryštálu sa pri absolútnej nule blíži k nule.

Statistická definícia

Z mikroštatistického pohľadu je entropia spojená s počtom možných mikrostavov, ktoré zodpovedajú rovnakému makrostavu. Boltzmannova formula vyjadruje túto myšlienku jednoducho: S = k · ln Ω, kde k je Boltzmannova konštanta (k ≈ 1,380649·10⁻²³ J·K⁻¹) a Ω je počet mikrostavov. V pravdepodobnostnom prístupe používanom v štatistickej mechanike a informačnej teórii sa často používa aj Gibbsova alebo Shannonova forma S = −k Σ p_i ln p_i, kde p_i sú pravdepodobnosti jednotlivých mikrostavov.

Reverzibilné a ireverzibilné procesy

Pri reverzibilnom procese sa celková entropia izolovaného systému nemení (ΔS = 0). Pri ireverzibilnom (skutočnom) procese entropia izolovaného systému rastie (ΔS > 0). Tento fakt vyjadruje druhý zákon termodynamiky v rôznych formách, vrátane Clausiusovej nerovnosti, ktorá hovorí, že pre ľubovoľný proces v izolovanom systéme platí ΔS ≥ ∫ δQ/T.

Typy systémov (upresnenie)

V termodynamike rozlišujeme tri bežné typy systémov:
- otvorený systém — môže vymieňať energiu aj hmotu s okolím;
- uzavretý systém — môže vymieňať energiu (napr. teplo alebo prácu), ale nie hmotu;
- izolovaný systém — nevymeňuje ani energiu, ani hmotu s okolím (ideálny prípad, pri ktorom entropia buď rastie, alebo pri ideálnom reverzibilnom chode zostáva konštantná).

Príklad so šálkou čaju — rozšírené vysvetlenie

Predstavme si horúcu šálku čaju v miestnosti. Čaj má vyššiu vnútornú energiu (teplo) než okolitý vzduch. Teplo sa z čaju postupne prenáša do miestnosti, až kým sa teploty nevyrovnajú — systém dosiahne termodynamickú rovnováhu. Po dosiahnutí rovnováhy sa už z čaju nedá získať žiadna ďalšia užitočná práca (napr. na pohon stroja) bez dodania energie z vonka; povedané inak, systém dosiahol stav maximálnej entropie vzhľadom na dané podmienky.

Ak do miestnosti pridáme ohrievač (prinášame energiu z vonka), miestnosť sa stane časti otvoreným systémom a entropia čaju môže poklesnúť, pretože do systému vstupuje nízkoentropická energia (teplo z ohrievača). Po opätovnom vyrovnaní teplôt však celková entropia (vrátane okolia) opäť môže rásť — to demonštruje, ako energia a entropia kolujú medzi systémom a okolím.

Meranie entropie v praxi

V laboratóriu sa zmena entropie často určuje kalorimetricky: ΔS = ∫ (δQ_rev / T). Pri jednoduchých procesoch pri konštantnej teplote môže byť ΔS = Q_rev / T. V chemických a fyzikálnych tabulkách sú obvykle uvedené molárne entropie (J·mol⁻¹·K⁻¹), ktoré sa používajú pri výpočtoch reakcií a rovnováh.

Praktické príklady a dôsledky

  • Mixovanie dvoch plynov — samovoľné zmiešanie zvyšuje počet možných mikrostavov a teda entropiu (difúzia je ireverzibilný proces).
  • Topenie ľadu — pri topení sa rozruší usporiadanie molekúl vody, entropia pri fázovej premene rastie.
  • Tepelné stroje — maximálna účinnosť tepelného motora medzi dvoma rezervoármi je obmedzená Carnotovou hranicou: η_max = 1 − T_c / T_h (T_c a T_h sú absolútne teploty studeného a horúceho rezervoára). Obmedzenie súvisí priamo s entropiou a druhým zákonom.
  • Živé organizmy — organizované systémy (rastliny, bunky) lokálne znižujú svoju entropiu (zvyšujú usporiadanosť), ale prijímaním nízkoentropickej energie (napr. zo Slnka) a vylučovaním tepla a odpadov zvyšujú entropiu svojho okolia, takže celková entropia vesmíru rastie.
  • Zem ako otvorený systém — Zem prijíma od Slnka nízkoentropické (vysoko usporiadané) žiarenie viditeľného svetla a vracia späť vyššie entropické infračervené žiarenie, čo umožňuje existenciu života a procesov, ktoré by v izolovanom systéme neprebehli.

Entropia v informatike a každodennom jazyku

Aj mimo klasickej termodynamiky sa pojem entropia používa v prenesenom význame — napríklad Shannonova entropia v informačnej teórii meria neistotu alebo množstvo informácie v signále (vyjadruje sa v bitoch). Hoci je koncepcia podobná (veľký počet možných stavov = vyššia entropia), treba rozlišovať fyzikálnu (termodynamickú) entropiu a informatickú entropiu.

Zhrnutie

Entropia je mierou neusporiadanosti systému a určuje, koľko energie je „nedostupné“ na práce pri danej teplote. Statisticky súvisí s počtom mikrostavov, termodynamicky ju meráme cez δQ_rev/T. Druhý zákon zabezpečuje, že v izolovanom systéme entropia neklesá, čo má zásadné dôsledky pre smerovanie procesov v prírode, fungovanie strojov aj vznik a udržanie života na Zemi.