Wannsee: konferencia o konečnom riešení židovskej otázky (1942)
Wannsee 1942: Konferencia o "konečnom riešení" – vznik genocídneho plánu, pozadie rozhodnutí a pamätník holokaustu. Dokument o histórii a varovaní.
Konferencia vo Wannsee bola stretnutím vysokých predstaviteľov nacistickej nemeckej vlády. Konala sa 20. januára 1942 na berlínskom predmestí Wannsee. Na konferencii sa mali vedúci predstavitelia vládnych oddelení, ktorí sa zaoberali Židmi, dozvedieť, že Adolf Eichmann bol poverený vedením "konečného riešenia židovskej otázky" (v nemčine: "die Endlösung der Judenfrage"). Očakávalo sa, že tento plán plne podporia.
Pozadie a účel stretnutia
Konferenciu zvolal Reinhard Heydrich, v tom čase šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA), ktorý mal za úlohu koordinovať rôzne časti štátnej správy pri realizácii dlhšie pripravovaných represívnych a rasových opatrení. Formálnym podkladom bola autorita, ktorú Heydrichovi udelil vrchný veleniec nacistického režimu; cieľom stretnutia bolo prediskutovať a zosúladiť praktické kroky pri realizácii politiky, ktorú nacisti označovali za „konečné riešenie“ – teda systematickú likvidáciu európskych Židov.
Priebeh konferencie
Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia približne pätnástich úradov a ministerstiev vrátane SS, Gestapa, ministerstva zahraničia, ministerstva spravodlivosti, vnútra, dopravy, propagandy a úradov zodpovedných za správu okupovaných území. Heydrich predložil plán na presídlenie a deportáciu židovského obyvateľstva z Európy a francúzskej severnej Afriky (Maroko, Alžírsko a Tunisko) do Nemcami okupovaných oblastí vo východnej Európe. Záznamy z konferencie, známe ako tzv. „Wannsee Protokoll“ (Eichmann vyhotovil zápis), uvádzajú aj štatistické odhady počtu Židov v rôznych regiónoch a navrhované administratívne postupy pri ich zbere a deportácii.
Obsah navrhovaného plánu
Heydrich predstavil model, podľa ktorého by tí, ktorí boli schopní práce, boli nasadení na ťažké výstavbové a dopravné projekty v obsadených oblastiach na východe. Pôvodnou ideou bol postupný odsun a pracovné nasadenie židovského obyvateľstva, pričom predstavitelia režimu otvorene predpokladali, že pracovné podmienky budú vedúce k vysokej úmrtnosti (výraz „upracovaní k smrti“ odráža ich zámery). Tí, ktorí by prežili prácu, mali byť podľa plánu následne popravení. Tento plán bol však len jednou z foriem, ktoré prijal nacistický režim pri realizácii genocídy; v praxi sa postup rýchlo zmenil na priemyselne organizovanú likvidáciu v koncentračných a vyhladzovacích táboroch a masové popravy vo formách Einsatzgruppen.
Dôsledky a historický význam
Plán z Wannsee sa nikdy úplne nerealizoval v podobe, v akej bol pôvodne prezentovaný — bol viazaný na predstavu trvalej nemeckej kontroly nad rozsiahlymi východnými územiami, čo vojenský vývoj neumožnil. Namiesto toho, ako sa menila vojnová situácia (najmä postup Červenej armády), väčšina Židov z Nemcami okupovanej Európy končila deportovaná do koncentračných táborov alebo táborov smrti (napr. Auschwitz, Treblinka, Sobibor, Belzec, Chelmno) alebo bola zavraždená pri masových výstreloch a inými metódami genocídy. Wannsee však nebol aktom fyzického vráždania, ale dôležitým byrokratickým a koordinačným míľnikom: zjednodušene povedané, jednalo sa o administratívne „zelené svetlo“ pre rozsiahle, systematické vyvražďovanie.
Dokumenty z konferencie (najmä protokol) sa stali kľúčovým dôkazovým materiálom po vojne, vrátane procesu v Norimbergu, a sú dôležitým zdrojom pre pochopenie toho, ako nacistický režim plánoval a organizoval holokaust.
Pamäť a miesto
Miesto konania konferencie, vila vo Wannsee, sa v povojnovom období stalo predmetom snáh o zachovanie pamäti. Vďaka dlhoročnému úsiliu historika Josepha Wulfa, ktorý upozorňoval na význam udalosti a usiloval sa o zriadenie pamiatky (Wulf sa neskôr stal obetným symbolom boja za pripomínanie holokaustu), je dom vo Wannsee dnes pamätníkom holokaustu a vzdelávacím centrom. Pamätník a vzdelávacie inštitúcie na mieste vysvetľujú návštevníkom kontext, priebeh a následky konferencie a slúžia na pripomínanie obetí nacistickej genocídy.
Dom na adrese Am Grossen Wannsee 56-58, kde sa konala konferencia vo Wannsee. V súčasnosti je v ňom pamätník a múzeum
Otázky a odpovede
Otázka: Čo bola konferencia vo Wannsee?
Odpoveď: Konferencia vo Wannsee bolo stretnutie vysokých predstaviteľov nacistickej nemeckej vlády, ktoré sa konalo 20. januára 1942 na berlínskom predmestí Wannsee.
Otázka: Čo bolo cieľom konferencie vo Wannsee?
Odpoveď: Cieľom konferencie vo Wannsee bolo oznámiť vedúcim predstaviteľom vládnych oddelení, ktoré sa zaoberali Židmi, že Adolf Eichmann bol poverený vedením "konečného riešenia židovskej otázky" a očakáva sa, že tento plán plne podporia.
Otázka: Kto predložil plán na odstránenie židovského obyvateľstva Európy a francúzskej severnej Afriky?
Odpoveď: Heydrich predložil plán na odstránenie židovského obyvateľstva Európy a francúzskej severnej Afriky.
Otázka: Aký plán Heydrich predložil?
Odpoveď: Heydrich predložil plán na odstránenie židovského obyvateľstva Európy a francúzskej severnej Afriky do Nemcami okupovaných oblastí vo východnej Európe. Tí ľudia, ktorí boli spôsobilí, by boli nasadení na prácu na projektoch výstavby ciest. Očakávalo sa, že budú upracovaní k smrti.
Otázka: Bol plán predložený Heydrichom niekedy uskutočnený?
Odpoveď: Nie, Heydrichom predložený plán sa nikdy neuskutočnil podľa plánu, pretože bol založený na pokračujúcej nemeckej okupácii poľských a sovietskych území.
Otázka: Čo sa stalo s väčšinou Židov v Nemcami okupovanej Európe?
Odpoveď: Väčšina Židov z Nemcami okupovanej Európy bola poslaná do koncentračných táborov alebo táborov smrti, alebo bola zabitá tam, kde žila, keďže sovietska armáda postupne zatláčala nemecké línie.
Otázka: Na čo sa teraz využíva Dom vo Wannsee?
Odpoveď: Dom Wannsee, v ktorom sa konala konferencia, je teraz vďaka úsiliu historika Josepha Wulfa pamätníkom holokaustu.
Prehľadať