Wende

Wende ("obrat") označuje historický proces v Nemeckej demokratickej republike (NDR) v rokoch 1989 a 1990 po sovietskych reformách Michaila Gorbačova. Komunistická Strana socialistickej jednoty Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, skrátene SED) stratila svoju moc a bola nastolená demokratická vláda. Politika tejto novej vlády napokon viedla k zjednoteniu Nemecka v októbri 1990.

Wende bola známa ako veľmi pokojná. Ľudia, ktorí boli proti SED a komunizmu, nechceli použiť násilie, a preto sú tieto udalosti známe aj ako mierová revolúcia (v nemčine: Friedliche Revolution).

Pondelková demonštrácia v Lipsku 16. októbra 1989Zoom
Pondelková demonštrácia v Lipsku 16. októbra 1989

Ľudia na Berlínskom múre pri Brandenburskej bráneZoom
Ľudia na Berlínskom múre pri Brandenburskej bráne

Začiatky

Udalosti vo Wende boli súčasťou pádu komunizmu v celej východnej Európe, napríklad v Poľsku, Maďarsku alebo Československu. V týchto krajinách čoskoro došlo k reformám. V auguste 1989 Maďarsko otvorilo svoje hranice s Rakúskom a mnohí turisti z východného Nemecka prekročili hranice a utiekli do západných krajín.

V septembri už východní Nemci nemohli chodiť do Maďarska. Čoskoro sa čoraz viac východných Nemcov vydalo na veľvyslanectvá západného Nemecka vo Varšave a najmä v Prahe. Čoskoro bolo na pražskom veľvyslanectve viac ako 4 000 ľudí. Západné Nemecko mohlo dosiahnuť, aby východné Nemecko dovolilo svojim ľuďom odísť. Dňa 30. septembra 1989 prišiel do Prahy západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher a povedal východným Nemcom v záhrade veľvyslanectva, že môžu ísť. Do západného Nemecka cestovali vlakmi, ktoré prechádzali cez NDR. V prvých októbrových dňoch odišlo z Prahy do západného Nemecka ešte viac východných Nemcov.

Pondelkové demonštrácie

V samotnej NDR vzniklo niekoľko opozičných skupín, napríklad Neues Forum ("Nové fórum"), Demokratischer Aufbruch ("Demokratické prebudenie") alebo Demokratie Jetzt ("Demokracia teraz").

Od októbra 1989 sa konalo veľa demonštrácií proti SED a za demokraciu a ľudské práva. V meste Lipsko sa ľudia stretávali každý pondelok v kostole, ktorý sa volá Nikolaikirche. Modlili sa za mier a slobodu a potom vyšli von a demonštrovali. Tieto demonštrácie sa nazývajú Montagsdemonstrationen ("pondelkové demonštrácie").

7. októbra 1989 sa konali 40. "narodeniny" NDR. SED usporiadala veľké oslavy a festivaly vo Východnom Berlíne a ďalších mestách. Zároveň v uliciach protestovalo veľa ľudí a viac ako 1 000 z nich bolo zatknutých. V meste Plauen na juhu východného Nemecka sa na demonštrácii stretlo mnoho ľudí. O dva dni neskôr, 9. októbra, sa v Lipsku konala ďalšia pondelková demonštrácia. Centrom mesta pokojne prešlo asi 70 000 ľudí a polícia ani Štátna bezpečnosť (Stasi) neurobili nič, aby ich zastavili.

Dňa 18. októbra sa hlavní predstavitelia SED rozhodli, že ich predseda Erich Honecker musí odstúpiť. Novým vedúcim predstaviteľom SED (Generalsekretär des Zentralkomitees der SED, "generálny tajomník Ústredného výboru SED") a hlavou štátu (Staatsratsvorsitzender, "predseda Štátnej rady") sa stal Egon Krenz. Povedal, že chce začať "Wende", ale demonštranti stále chceli, aby sa SED vzdala všetkej moci.

Demonštrácia v Plauen 30. októbra 1989Zoom
Demonštrácia v Plauen 30. októbra 1989

Pád múru

4. novembra sa na Alexanderplatz vo východnom Berlíne konala veľká demonštrácia. Zúčastnilo sa na nej viac ako 400 000 ľudí a demonštráciu vysielala naživo východonemecká televízia.

Vláda NDR prerokovala nový zákon o cestovaní do západného Nemecka a iných krajín. Večer 9. novembra 1989 sa konala tlačová konferencia s tlačovým tajomníkom Ústredného výboru SED Günterom Schabowskim. Tesne pred touto tlačovou konferenciou dal Egon Krenz Schabowskému list papiera o novom zákone o cestovaní. Pred koncom tlačovej konferencie položil novinár z Talianska Schabowskému otázku o slobode cestovania. Schabowski prečítal svoj list papiera, na ktorom stálo, že každý by mal mať možnosť opustiť krajinu a vrátiť sa, kedykoľvek chce. Na otázku, kedy by toto pravidlo malo vstúpiť do platnosti, Schabowski odpovedal "ihneď" a "okamžite".

Túto tlačovú konferenciu sledovalo v televízii mnoho ľudí a západonemecké masmédiá informovali, že NDR chce "okamžite" otvoriť hranice. Preto sa čoraz viac východných Nemcov vydávalo k múru, aby sa presvedčili, či je to pravda. Keď videli, že múr je stále zatvorený, boli čoraz nahnevanejší. Po 23.00 h sa otvorili hranice na jednom hraničnom priechode, na Bornholmer Straße, a čoskoro nasledovali aj ostatné hraničné priechody. V tú noc sa veľa ľudí vydalo do Západného Berlína a späť. V nasledujúcich dňoch a týždňoch navštívili západné Nemecko tisíce ľudí.

Schabowského tlačová konferencia 9. novembra 1989Zoom
Schabowského tlačová konferencia 9. novembra 1989

Východonemeckí cestujúci na ceste do západného Nemecka, 12. novembra 1989Zoom
Východonemeckí cestujúci na ceste do západného Nemecka, 12. novembra 1989

"Okrúhle stoly" a koniec Stasi

Dňa 13. novembra 1989 sa Hans Modrow stal novým ministrom-prezidentom Východného Nemecka. Zriadil Okrúhly stôl pre politické rozhodnutia. Pri okrúhlom stole boli členovia SED a jej masových organizácií, opozičných skupín a cirkví. V mestách, mestečkách a dedinách vzniklo aj mnoho ďalších okrúhlych stolov.

Mnohí ľudia v NDR sa stále obávali ministerstva štátnej bezpečnosti, ktoré bolo známe ako "Stasi". Modrow premenoval ministerstvo na Amt für Nationale Sicherheit ("Úrad národnej bezpečnosti"; AfN). AfN začal ničiť dokumenty, ktoré za tie roky zhromaždil. Opozičné sily chceli, aby sa dokumenty zachovali, a tak v decembri 1989 a januári 1990 obsadili všetky úrady Stasi v krajine. Poslednou bolo sídlo Stasi vo východnom Berlíne 15. januára 1990.

Voľby zadarmo

18. marca 1990 sa konali slobodné voľby do východonemeckého parlamentu, Volkskammeru (ľudovej komory). Tieto voľby vyhrala strana Allianz für Deutschland ("Aliancia pre Nemecko"), skupina strán, ktoré chceli, aby bola NDR pripojená k Západnému Nemecku. Najdôležitejšou stranou Aliancie bola CDU a jej predseda Lothar de Maizière sa stal novým ministerským predsedom NDR. Nová vláda začala proces zjednotenia, ktorý sa nakoniec skončil 3. októbra 1990.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je Wende?



Odpoveď: Wende je historický proces v Nemeckej demokratickej republike (NDR) v rokoch 1989 a 1990 po sovietskych reformách Michaila Gorbačova.

Otázka: Čo znamená pojem Wende?



Odpoveď: Wende, čo v angličtine znamená obrat, označuje politické zmeny, ku ktorým došlo v NDR v rokoch 1989 a 1990.

Otázka: Kto počas Wende stratil svoju moc?



Odpoveď: Počas Wende stratila moc komunistická Socialistická strana jednoty Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, skrátene SED).

Otázka: Bola Wende pokojná?



Odpoveď: Áno, Wende bola známa ako veľmi pokojná.

Otázka: Aká bola politika novej vlády, ktorá vznikla počas Wende?



Odpoveď: Politika novej vlády, ktorá vznikla počas Wende, mala nakoniec viesť k znovuzjednoteniu Nemecka v októbri 1990.

Otázka: Aký ďalší termín sa používa pre udalosti, ktoré sa odohrali počas Wende?



Odpoveď: Udalosti, ku ktorým došlo počas Wende, sú známe aj ako mierová revolúcia (v nemčine: Friedliche Revolution).

Otázka: Používali ľudia, ktorí boli proti SED a komunizmu, počas Wende násilie?



Odpoveď: Nie, ľudia, ktorí boli proti SED a komunizmu, nechceli počas Wende použiť násilie.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3