Wende — pokojný prechod v Nemeckej demokratickej republike
Wende označuje pokojný politický prechod v NDR v rokoch 1989–1990: pád SED, vznik demokratickej vlády a cesta k zjednoteniu Nemecka.
Prehľad
Termín Wende (doslova „obrat“) sa používa na označenie obdobia rýchlych politických zmien v bývalej Nemeckej demokratickej republike v rokoch 1989–1990. Bol to proces, pri ktorom stratila vládnuca komunistická strana svoju monopolnú moc a došlo k zrodu pluralitnej, demokratickej politiky, ktorá napokon viedla k zjednoteniu Západného a Východného Nemecka.
Galéria obrázkov
10 ObrázkyPríčiny a súvislosti
Wende sa odohrávala v kontexte širších medzinárodných zmien, najmä politických reforiem Sovietskeho zväzu pod vedením Michaila Gorbačova, známych ako perestrojka a glasnosť. Tieto reformy zmenili tlak na komunistické režimy v strednej a východnej Európe a posilnili domáce občianske hnutia v NDR. Vnútorné ekonomické a spoločenské problémy, ako aj rastúca nespokojnosť obyvateľstva, urýchlili požiadavky na zmeny.
Priebeh a hlavné udalosti
Proces bol charakteristický rozsiahlymi pokojnými protestmi, ktoré sa zvyčajne označujú ako mierová revolúcia. Výraznú úlohu zohrali pravidelné pondelkové zhromaždenia, najmä v meste Leipzig, kde stovky tisíc ľudí vyjadrovali požiadavky na demokraciu a občianske slobody. Medzi rozhodujúce momenty patrí otvorenie hraníc a symbolický pád Berlínskych múrov dňa 9. novembra 1989, ktorý sa stal krátkym predzvesťou konečného politického zlomu.
Hlavní aktéri a inštitúcie
- Sozialistische Einheitspartei Deutschlands (SED) — vládnuca strana, ktorá stratila moc.
- Občianske iniciatívy a protestné hnutia, v ktorých vystupovali aktivisti, občania a cirkevné skupiny.
- Medzinárodný kontext vrátane reforiem pod vedením Michaila Gorbačova, ktoré ovplyvnili možnosti zásahu ZSSR.
Dôsledky a význam
Výsledkom Wende bolo zrušenie jednopartijného systému a vytvorenie podmienok pre demokratické voľby a trhové reformy. Politika, ktorá nasledovala, nakoniec viedla k politickému rozhodnutiu o zjednotení Nemecka — proces často označovaný ako zjednotenie. Prechod mal hlboké ekonomické, sociálne a kultúrne následky pre obyvateľov bývalej NDR.
Charakter a pomenovanie
Wende je často zdôrazňovaná jeho pokojnosťou: väčšina demonštrantov odmietala použitie násilia a uprednostňovala nenásilný tlak na zmenu. V nemeckom kontexte sa tieto udalosti označujú aj ako Friedliche Revolution. Z terminologického hľadiska sa Wende rozlišuje od samotného procesu ustanovovania demokratickej vlády a od neskoršieho formálneho aktu zjednotenia. Modernejšie interpretácie naznačujú, že Wende predstavuje kombináciu vnútorných protestov, inštitucionálnych zmien a medzinárodného tlaku.
Fakty a pozorovania
- Wende nebola jednorazovou udalosťou, ale séria udalostí a rozhodnutí v priebehu niekoľkých mesiacov.
- Je to príklad politickej transformácie s minimálnym násilím, ktorú skúmajú historici a politológovia.
- Debata o ekonomických a sociálnych dôsledkoch pre bývalých obyvateľov NDR pokračuje dodnes.
Pre ďalšie informácie o súvisiacich témach sa môžete odkázať na materiály o politike v prechodnom období a na články o samotnej komunistickej ére v strednej Európe.
Začiatky
Udalosti vo Wende boli súčasťou pádu komunizmu v celej východnej Európe, napríklad v Poľsku, Maďarsku alebo Československu. V týchto krajinách čoskoro došlo k reformám. V auguste 1989 Maďarsko otvorilo svoje hranice s Rakúskom a mnohí turisti z východného Nemecka prekročili hranice a utiekli do západných krajín.
V septembri už východní Nemci nemohli chodiť do Maďarska. Čoskoro sa čoraz viac východných Nemcov vydalo na veľvyslanectvá západného Nemecka vo Varšave a najmä v Prahe. Čoskoro bolo na pražskom veľvyslanectve viac ako 4 000 ľudí. Západné Nemecko mohlo dosiahnuť, aby východné Nemecko dovolilo svojim ľuďom odísť. Dňa 30. septembra 1989 prišiel do Prahy západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher a povedal východným Nemcom v záhrade veľvyslanectva, že môžu ísť. Do západného Nemecka cestovali vlakmi, ktoré prechádzali cez NDR. V prvých októbrových dňoch odišlo z Prahy do západného Nemecka ešte viac východných Nemcov.
Pondelkové demonštrácie
V samotnej NDR vzniklo niekoľko opozičných skupín, napríklad Neues Forum ("Nové fórum"), Demokratischer Aufbruch ("Demokratické prebudenie") alebo Demokratie Jetzt ("Demokracia teraz").
Od októbra 1989 sa konalo veľa demonštrácií proti SED a za demokraciu a ľudské práva. V meste Lipsko sa ľudia stretávali každý pondelok v kostole, ktorý sa volá Nikolaikirche. Modlili sa za mier a slobodu a potom vyšli von a demonštrovali. Tieto demonštrácie sa nazývajú Montagsdemonstrationen ("pondelkové demonštrácie").
7. októbra 1989 sa konali 40. "narodeniny" NDR. SED usporiadala veľké oslavy a festivaly vo Východnom Berlíne a ďalších mestách. Zároveň v uliciach protestovalo veľa ľudí a viac ako 1 000 z nich bolo zatknutých. V meste Plauen na juhu východného Nemecka sa na demonštrácii stretlo mnoho ľudí. O dva dni neskôr, 9. októbra, sa v Lipsku konala ďalšia pondelková demonštrácia. Centrom mesta pokojne prešlo asi 70 000 ľudí a polícia ani Štátna bezpečnosť (Stasi) neurobili nič, aby ich zastavili.
Dňa 18. októbra sa hlavní predstavitelia SED rozhodli, že ich predseda Erich Honecker musí odstúpiť. Novým vedúcim predstaviteľom SED (Generalsekretär des Zentralkomitees der SED, "generálny tajomník Ústredného výboru SED") a hlavou štátu (Staatsratsvorsitzender, "predseda Štátnej rady") sa stal Egon Krenz. Povedal, že chce začať "Wende", ale demonštranti stále chceli, aby sa SED vzdala všetkej moci.
Pád múru
4. novembra sa na Alexanderplatz vo východnom Berlíne konala veľká demonštrácia. Zúčastnilo sa na nej viac ako 400 000 ľudí a demonštráciu vysielala naživo východonemecká televízia.
Vláda NDR prerokovala nový zákon o cestovaní do západného Nemecka a iných krajín. Večer 9. novembra 1989 sa konala tlačová konferencia s tlačovým tajomníkom Ústredného výboru SED Günterom Schabowskim. Tesne pred touto tlačovou konferenciou dal Egon Krenz Schabowskému list papiera o novom zákone o cestovaní. Pred koncom tlačovej konferencie položil novinár z Talianska Schabowskému otázku o slobode cestovania. Schabowski prečítal svoj list papiera, na ktorom stálo, že každý by mal mať možnosť opustiť krajinu a vrátiť sa, kedykoľvek chce. Na otázku, kedy by toto pravidlo malo vstúpiť do platnosti, Schabowski odpovedal "ihneď" a "okamžite".
Túto tlačovú konferenciu sledovalo v televízii mnoho ľudí a západonemecké masmédiá informovali, že NDR chce "okamžite" otvoriť hranice. Preto sa čoraz viac východných Nemcov vydávalo k múru, aby sa presvedčili, či je to pravda. Keď videli, že múr je stále zatvorený, boli čoraz nahnevanejší. Po 23.00 h sa otvorili hranice na jednom hraničnom priechode, na Bornholmer Straße, a čoskoro nasledovali aj ostatné hraničné priechody. V tú noc sa veľa ľudí vydalo do Západného Berlína a späť. V nasledujúcich dňoch a týždňoch navštívili západné Nemecko tisíce ľudí.
"Okrúhle stoly" a koniec Stasi
Dňa 13. novembra 1989 sa Hans Modrow stal novým ministrom-prezidentom Východného Nemecka. Zriadil Okrúhly stôl pre politické rozhodnutia. Pri okrúhlom stole boli členovia SED a jej masových organizácií, opozičných skupín a cirkví. V mestách, mestečkách a dedinách vzniklo aj mnoho ďalších okrúhlych stolov.
Mnohí ľudia v NDR sa stále obávali ministerstva štátnej bezpečnosti, ktoré bolo známe ako "Stasi". Modrow premenoval ministerstvo na Amt für Nationale Sicherheit ("Úrad národnej bezpečnosti"; AfN). AfN začal ničiť dokumenty, ktoré za tie roky zhromaždil. Opozičné sily chceli, aby sa dokumenty zachovali, a tak v decembri 1989 a januári 1990 obsadili všetky úrady Stasi v krajine. Poslednou bolo sídlo Stasi vo východnom Berlíne 15. januára 1990.
Voľby zadarmo
18. marca 1990 sa konali slobodné voľby do východonemeckého parlamentu, Volkskammeru (ľudovej komory). Tieto voľby vyhrala strana Allianz für Deutschland ("Aliancia pre Nemecko"), skupina strán, ktoré chceli, aby bola NDR pripojená k Západnému Nemecku. Najdôležitejšou stranou Aliancie bola CDU a jej predseda Lothar de Maizière sa stal novým ministerským predsedom NDR. Nová vláda začala proces zjednotenia, ktorý sa nakoniec skončil 3. októbra 1990.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je Wende?
Odpoveď: Wende je historický proces v Nemeckej demokratickej republike (NDR) v rokoch 1989 a 1990 po sovietskych reformách Michaila Gorbačova.
Otázka: Čo znamená pojem Wende?
Odpoveď: Wende, čo v angličtine znamená obrat, označuje politické zmeny, ku ktorým došlo v NDR v rokoch 1989 a 1990.
Otázka: Kto počas Wende stratil svoju moc?
Odpoveď: Počas Wende stratila moc komunistická Socialistická strana jednoty Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, skrátene SED).
Otázka: Bola Wende pokojná?
Odpoveď: Áno, Wende bola známa ako veľmi pokojná.
Otázka: Aká bola politika novej vlády, ktorá vznikla počas Wende?
Odpoveď: Politika novej vlády, ktorá vznikla počas Wende, mala nakoniec viesť k znovuzjednoteniu Nemecka v októbri 1990.
Otázka: Aký ďalší termín sa používa pre udalosti, ktoré sa odohrali počas Wende?
Odpoveď: Udalosti, ku ktorým došlo počas Wende, sú známe aj ako mierová revolúcia (v nemčine: Friedliche Revolution).
Otázka: Používali ľudia, ktorí boli proti SED a komunizmu, počas Wende násilie?
Odpoveď: Nie, ľudia, ktorí boli proti SED a komunizmu, nechceli počas Wende použiť násilie.
Súvisiace články
Autor
AlegsaOnline.com Wende — pokojný prechod v Nemeckej demokratickej republike Leandro Alegsa
URL: https://sk.alegsaonline.com/art/107257




