Zimný slnovrat nastáva v okamihu, keď má Slnko svoju najväčšiu zápornú deklináciu a zdá sa, že v zdánlivom pohybe po nebeskej sfére „zastane“ a začne sa pohybovať opačným smerom. Pre severnú pologuľu to znamená, že Slnko dosahuje svoju najnižšiu výšku nad obzorom pri slnečnom poludní a deň má najkratšiu dĺžku svetla v roku.

Príčina

Zem obieha okolo Slnka, pričom jej rotačná os je sklonená voči rovine obehu (ekliptike) približne o 23,5°. Tento sklon spôsobuje, že bod na zemskom povrchu, na ktorom je Slnko v zenite (priamo nad hlavou), sa počas roka pohybuje medzi obratníkom Raka (približne 23,5° severnej zemepisnej šírky) a obratníkom Kozorožca (približne 23,5° južnej zemepisnej šírky). Keď je Slnko priamo nad obratníkom Kozorožca, nastáva zimný slnovrat na severnej pologuli.

Dátum a trvanie

Zimný slnovrat pre severnú pologuľu obyčajne pripadá na obdobie medzi 20. a 23. decembrom (väčšinou okolo 21. decembra). Pre južnú pologuľu nastáva opačne medzi 20. a 23. júnom (okolo 21. júna), keď je Slnko priamo nad obratníkom Raka.

V praxi sa deň s astronomickým slnovratom označuje okamihom, keď Slnko dosiahne svoju najväčšiu (zápornú alebo kladnú) deklináciu; po tomto okamihu sa jeho deklinácia začne opačným smerom meniť. Kvôli pohybu Zeme po elipse a vplyvu roviny ekliptiky sa presný dátum a čas menia každý rok.

Dôsledky pre deň a noc

Na severnej pologuli je počas zimného slnovratu najkratší deň a najdlhšia noc v roku. Opačne, na južnej pologuli je to najdlhší deň a najkratšia noc. V oblastiach nad polárnym kruhom môžu nastať polárna noc (trvalá tma) alebo polárny deň (nepretržité svetlo), v závislosti od pologule a polohy.

Je dôležité poznamenať, že najkratší deň z hľadiska dĺžky svetla nie vždy zodpovedá okamihu, keď Slnko dosiahne svoju najnižšiu výšku — vplyv má aj atmosféra a rovnica času, takže najskorší východ alebo najneskorší západ slnka sa môžu vyskytovať niekoľko dní pred alebo po dátume slnovratu.

Etymológia

Slovo slnovrat pochádza z latinských slov Sol (slnko) a sistere (zastaviť, stáť), teda obrazne „zastavenie Slnka“ — odkaz na to, že pri slnovrate sa zdá, že pohyb Slnka po nebi na krátky čas mení smer.

Kalendár a história

Od zavedenia gregoriánskeho kalendára pápežom Gregorom XIII. v roku 1582 sa dátumy slnovratov v modernom kalendári ustálili tak, že zimný slnovrat obyčajne pripadá okolo 21. decembra. Predtým, pri iných kalendároch alebo v dôsledku kalendárnych posunov, mohol byť slnovrat zaznamenaný na iné dátumy.

Kultúrny a náboženský význam

Zimný slnovrat má v mnohých kultúrach významné miesto a je spojený s rôznymi obradmi, sviatkami a oslavami, ktoré často symbolizujú „návrat svetla“ alebo obhajobu pred tmou. Príklady:

  • tradícia Yule v severnej Európe a germánskych národoch, ktorá sa historicky viaže na slnovrat;
  • východoázijské sviatky, napr. čínske Dongzhi – sviatok zimného slnovratu;
  • v starovekom Ríme tradičné oslavy Saturnálie v decembri, ktoré sa prelínajú s neskoršími zimnými sviatkami;
  • na južnej pologuli sú obdobné oslavy spojené s júnovým slnovratom (napr. andské a pôvodné obradné tradície okolo slávností slnka).

Ďalšie poznámky

Pre presný čas zimného slnovratu v konkrétnom roku a na konkrétnom mieste je potrebné pozrieť si astronomické tabuľky alebo kalkulačky, pretože sa čas a dátum môžu každý rok líšiť o niekoľko hodín. Slnovrat je astronomický jav s dlhodobými cyklami (napr. precesia osy Zeme), takže jeho pozícia v ročnom cykle sa mení aj na tisícročia.