Zimný slnovrat: čo to je, dátum, príčina a význam
Zimný slnovrat: kedy (21. dec), prečo vzniká, aký má význam a tradície — jasné vysvetlenie dátumu, príčiny a historického kontextu.
Zimný slnovrat nastáva v okamihu, keď má Slnko svoju najväčšiu zápornú deklináciu a zdá sa, že v zdánlivom pohybe po nebeskej sfére „zastane“ a začne sa pohybovať opačným smerom. Pre severnú pologuľu to znamená, že Slnko dosahuje svoju najnižšiu výšku nad obzorom pri slnečnom poludní a deň má najkratšiu dĺžku svetla v roku.
Príčina
Zem obieha okolo Slnka, pričom jej rotačná os je sklonená voči rovine obehu (ekliptike) približne o 23,5°. Tento sklon spôsobuje, že bod na zemskom povrchu, na ktorom je Slnko v zenite (priamo nad hlavou), sa počas roka pohybuje medzi obratníkom Raka (približne 23,5° severnej zemepisnej šírky) a obratníkom Kozorožca (približne 23,5° južnej zemepisnej šírky). Keď je Slnko priamo nad obratníkom Kozorožca, nastáva zimný slnovrat na severnej pologuli.
Dátum a trvanie
Zimný slnovrat pre severnú pologuľu obyčajne pripadá na obdobie medzi 20. a 23. decembrom (väčšinou okolo 21. decembra). Pre južnú pologuľu nastáva opačne medzi 20. a 23. júnom (okolo 21. júna), keď je Slnko priamo nad obratníkom Raka.
V praxi sa deň s astronomickým slnovratom označuje okamihom, keď Slnko dosiahne svoju najväčšiu (zápornú alebo kladnú) deklináciu; po tomto okamihu sa jeho deklinácia začne opačným smerom meniť. Kvôli pohybu Zeme po elipse a vplyvu roviny ekliptiky sa presný dátum a čas menia každý rok.
Dôsledky pre deň a noc
Na severnej pologuli je počas zimného slnovratu najkratší deň a najdlhšia noc v roku. Opačne, na južnej pologuli je to najdlhší deň a najkratšia noc. V oblastiach nad polárnym kruhom môžu nastať polárna noc (trvalá tma) alebo polárny deň (nepretržité svetlo), v závislosti od pologule a polohy.
Je dôležité poznamenať, že najkratší deň z hľadiska dĺžky svetla nie vždy zodpovedá okamihu, keď Slnko dosiahne svoju najnižšiu výšku — vplyv má aj atmosféra a rovnica času, takže najskorší východ alebo najneskorší západ slnka sa môžu vyskytovať niekoľko dní pred alebo po dátume slnovratu.
Etymológia
Slovo slnovrat pochádza z latinských slov Sol (slnko) a sistere (zastaviť, stáť), teda obrazne „zastavenie Slnka“ — odkaz na to, že pri slnovrate sa zdá, že pohyb Slnka po nebi na krátky čas mení smer.
Kalendár a história
Od zavedenia gregoriánskeho kalendára pápežom Gregorom XIII. v roku 1582 sa dátumy slnovratov v modernom kalendári ustálili tak, že zimný slnovrat obyčajne pripadá okolo 21. decembra. Predtým, pri iných kalendároch alebo v dôsledku kalendárnych posunov, mohol byť slnovrat zaznamenaný na iné dátumy.
Kultúrny a náboženský význam
Zimný slnovrat má v mnohých kultúrach významné miesto a je spojený s rôznymi obradmi, sviatkami a oslavami, ktoré často symbolizujú „návrat svetla“ alebo obhajobu pred tmou. Príklady:
- tradícia Yule v severnej Európe a germánskych národoch, ktorá sa historicky viaže na slnovrat;
- východoázijské sviatky, napr. čínske Dongzhi – sviatok zimného slnovratu;
- v starovekom Ríme tradičné oslavy Saturnálie v decembri, ktoré sa prelínajú s neskoršími zimnými sviatkami;
- na južnej pologuli sú obdobné oslavy spojené s júnovým slnovratom (napr. andské a pôvodné obradné tradície okolo slávností slnka).
Ďalšie poznámky
Pre presný čas zimného slnovratu v konkrétnom roku a na konkrétnom mieste je potrebné pozrieť si astronomické tabuľky alebo kalkulačky, pretože sa čas a dátum môžu každý rok líšiť o niekoľko hodín. Slnovrat je astronomický jav s dlhodobými cyklami (napr. precesia osy Zeme), takže jeho pozícia v ročnom cykle sa mení aj na tisícročia.

Tento obrázok znázorňuje osvetlenie Zeme počas zimného slnovratu na severnej pologuli.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to zimný slnovrat?
Odpoveď: Zimný slnovrat je čas, keď má Slnko najväčšiu vzdialenosť od obratníka Raka. Zároveň je to najkratší deň v roku na severnej pologuli, ktorý má najdlhšiu noc a nazýva sa zimný slnovrat.
Otázka: Kedy nastáva?
Odpoveď: Na severnej pologuli nastáva okolo 21. decembra a na južnej pologuli okolo 21. júna.
Otázka: Kam dopadá slnečné svetlo v jednotlivých dňoch roka?
Odpoveď: Každý deň v roku dopadá slnečné svetlo pod uhlom kolmým na danú zemepisnú šírku. Na začiatku jari a jesene prechádza cez rovník, zatiaľ čo pri júnovom slnovrate prechádza cez obratník Raka na 23,5 stupňa severnej zemepisnej šírky a pri decembrovom slnovrate prechádza cez obratník Kozorožca na 23,5 stupňa južnej zemepisnej šírky.
Otázka: Čo znamená "slnovrat"?
Odpoveď: Slovo "slnovrat" pochádza z latinských slov "Sol", čo znamená Slnko, a "sistere", čo znamená nepohybovať sa, takže zimný slnovrat znamená, že Slnko v zime stojí.
Otázka: Ako sa Zem otáča okolo Slnka?
Odpoveď: Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom bod, z ktorého svieti Slnko, sa pohybuje medzi obratníkom Kozorožca a obratníkom Raka.
Otázka: Kedy bol zavedený gregoriánsky kalendár?
Odpoveď: Gregoriánsky kalendár zaviedol pápež Gregor XIII. v roku 1582.
Otázka: Prečo sa slávi zimný slnovrat?
Odpoveď: Zimný slnovrat sa oslavuje od roku 1582, keď bol zavedený gregoriánsky kalendár, pretože na severnej pologuli je to najdlhšia noc a najkratší deň, zatiaľ čo na južnej pologuli je to najdlhší deň a najkratšia noc.
Prehľadať