Sezóna NHL 1992–93 bola 76. základnou sezónou National Hockey League a patrila medzi najsrdečnejšie a najofenzívnejšie obdobia moderného hokeja. Každý hráč počas základnej časti i play-off nosil na drese nášivku na počesť stého výročia Stanleyho pohára. Dvadsaťštyri tímov odohralo po 84 zápasov, čo vtedy predstavovalo najdlhšiu základnú časť v histórii súťaže.

Základná časť

Sezóna bola poznačená vysokou produktivitou streľby: celkovo padlo 7 311 gólov a až dvadsať z dvadsiatich štyroch tímov strelilo v priemere tri a viac gólov na zápas. Iba dva kluby — Toronto Maple Leafs a Chicago Blackhawks — mali priemer menej ako tri góly na zápas. Počet čistých kont zostal relatívne nízky, počas sezóny bolo zaznamenaných iba 63 shutoutov. Tieto štatistiky podčiarkli ofenzívny charakter ligy v tomto období.

Play-off a Stanley Cup

Play-off pokračovalo podľa tradičného formátu (16 tímov, systém vyraďovania s divíznymi súbojmi v prvých kolách). Zápasy vyzdvihli viaceré výrazné individuálne výkony aj prekvapenia, no v konečnom dôsledku sa do finále prebojovali Montreal Canadiens a Los Angeles Kings. Canadiens vo finálovej sérii dominovali a porazili Kings v pomere štyri ku jednému zápasu, čím získali svoj 24. Stanleyho pohár.

Patrick Roy zo Montreal Canadiens sa stal jednou z kľúčových postáv víťazstva a za svoje výkony v play-off si odniesol ocenenie pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacích bojov (Conn Smythe Trophy).

Dôležité fakty a dedičstvo sezóny

  • Sezóna 1992–93 zostala zapamätateľná ako jedno z najofenzívnejších období NHL v modernej ére.
  • Montreal Canadiens získali svoj 24. pohár — dodnes to zostáva poslednýkrát, kedy kanadský tím získal Stanleyho pohár.
  • V tejto sezóne sa naplno prejavila tendencia k vysokému počtu gólov na zápas, ktorá bola v nasledujúcich rokoch čiastočne ovplyvnená zmenami herného štýlu, taktiky a neskoršími úpravami pravidiel.
  • Zápasový rozvrh s 84 zápasmi na tím bol v tom čase rekordný; neskôr sa liga prispôsobovala rozširovaniu a štandardnému formátu s 82 zápasmi v sezóne.

Pre fanúšikov a historický kontext

Sezóna 1992–93 predstavuje pre fanúšikov a kronikárov NHL zaujímavú hranicu medzi klasickým vysokým skórovaním a postupným prechodom k viac vyváženej hre v nasledujúcich dekádach. Víťazstvo Canadiens je vnímane nielen ako triumf historicky najúspešnejšieho klubu ligy, ale aj ako posledný veľký úspech kanadského hokeja na klubovej úrovni v tejto ére.