Adolfo Suárez González (25. septembra 1932 – 23. marca 2014) bol španielsky právnik a politik, ktorý sa stal prvým demokraticky zvoleným predsedom vlády Španielska po diktátorskom režime Francovi. V priebehu 70. a začiatkom 80. rokov zohral kľúčovú úlohu pri pokojnom prechode krajiny od autoritárskeho režimu k demokracii.

Suárez sa narodil v meste Cebreros. Pred vstupom do centrálnych vládnych funkcií pracoval v rôznych administratívnych a politických pozíciách v rámci štátneho aparátu. Bol právnikom a postupne si vybudoval reputáciu ako pragmatický politik schopný hľadať kompromisy medzi protichodnými politickými silami.

Vláda a tranzícia k demokracii
Po smrti generála Franca a nástupe kráľa Juana Carla bol Suárez vymenovaný za predsedu vlády (júl 1976). Pod jeho vedením bola prijatá zákonodarná reforma známa ako Ley para la Reforma Política, ktorá otvorila cestu k legalizácii politických strán, slobodným voľbám a demokratickému zriadeniu. V novembri 1976 bol tento návrh potvrdený v referende. Suárez v roku 1977 založil centristickú koalíciu Unión de Centro Democrático (UCD), ktorá v prvých povojných slobodných voľbách zohrala vedúcu úlohu.

Pod jeho vedením sa uskutočnili prvé povojnové parlamentné voľby (1977) a neskôr sa pripravila a schválila nová ústava (1978), ktorá definovala moderný demokratický rámec Španielska vrátane autonómie regiónov, právneho štátu a základných práv občanov. Jeho vláda tiež povoľovala činnosť niektorých predtým zakázaných politických organizácií a prijala amnestiárny zákon v roku 1977, ktorý mal vyriešiť politické napätie a pomôcť národnému zmiereniu.

Suárez bol často vnímaný ako politik hľadajúci konsenzus, schopný viesť rozhovory s rôznymi politickými prúdmi – od konzervatívcov po umiernenú ľavicu a regionálne nacionalistické sily. Jeho pôsobenie však sprevádzali aj vnútrostranícke spory a rastúca politická polarizácia, čo nakoniec viedlo k jeho odstúpeniu z funkcie premiéra koncom januára 1981. V marci 1981 čelilo Španielsko neúspešnému vojenskému pokusu o prevrat (známemu ako 23‑F).

Po odchode z premiérskej funkcie Suárez pokračoval v politickej činnosti – v roku 1982 založil stredovú stranu Centro Democrático y Social (CDS), ktorá krátkodobo získala určitú podporu, no v nasledujúcich rokoch postupne upadala a Suárez sa nakoniec stiahol z aktívnej politiky.

Neskorší život, choroba a úmrtie
Neskôr mu bol udelený šľachtický titul vojvoda Suárez a dôstojnosť Grande de España ako uznanie za jeho zásluhy pri demokratizácii krajiny. V roku 2005 mu diagnostikovali Alzheimerovu chorobu, ktorá postupne ochromila jeho verejný a osobný život. Zomrel 23. marca 2014 v Madride vo veku 81 rokov.

Dedičstvo
Adolfo Suárez zostáva jednou z najvýznamnejších postáv španielskej modernej histórie. Jeho zásluhy spočívajú najmä v tom, že dokázal viesť krajinu cez náročné obdobie transformácie bez rozsiahleho násilia a občianskych konfliktov. Pre mnohých je symbolom miernej, pragmatickej politiky a dohody, ktorá umožnila konsolidáciu demokracie v Španielsku.