Al Jolson (1886–1950) – litovsko-americký spevák, herec a kontroverzný zabávač

Al Jolson — litovsko‑americký spevák a herec, „najväčší svetový zabávač“: vplyvný, kontroverzný protagonist The Jazz Singer, ktorý popularizoval černošskú hudbu.

Autor: Leandro Alegsa

Al Jolson (26. mája 1886 - 23. októbra 1950) bol litovsko-americký spevák a herec. Jeho kariéra trvala od roku 1911 až do jeho smrti v roku 1950. Bol označovaný za "najväčšieho svetového zabávača".

Jeho štýl spevu bol "sentimentálny [a] melodramatický". Vďaka tomuto štýlu sa stali populárne mnohé piesne. Jolson ovplyvnil mnohých slávnych spevákov. Niektorí z týchto spevákov boli Bing Crosby Judy Garland, rockový a country zabávač Jerry Lee Lewis a Bob Dylan. Dylan povedal, že Jolson bol "niekto, koho život dokážem precítiť".

Jolson bol v 30. rokoch 20. storočia najslávnejším a najlepšie plateným americkým zabávačom. Jolson spieval a hral v prvom (celovečernom) hovorenom filme The Jazz Singer (Džezový spevák) v roku 1927. V 30. rokoch 20. storočia hral v mnohých ďalších hudobných filmoch. Film o Jolsonovom živote, The Jolson Story, získal v roku 1946 Oscara. Larry Parks hral Jolsona, ale piesne spieval sám Jolson. V roku 1949 bolo do kín uvedené pokračovanie s názvom Jolson Sings Again, ktoré bolo nominované na tri Oscary. Po útoku na Pearl Harbor sa Jolson stal prvou hviezdou, ktorá počas druhej svetovej vojny zabávala vojakov v zámorí. V roku 1950 sa opäť stal prvou hviezdou, ktorá vystupovala pre vojenských vojakov v Kórei. Za 16 dní odohral 42 predstavení.

Niekedy vystupoval s čiernym make-upom. V polovici 19. storočia to bola divadelná konvencia. Vďaka svojmu jedinečnému a dynamickému štýlu spievania černošskej hudby, ako napríklad džezu a blues, sa neskôr zaslúžil o to, že afroamerickú hudbu sám predstavil bielemu publiku. Už v roku 1911 sa preslávil bojom proti diskriminácii černochov na Broadwayi. Jolsonovo známe divadlo a jeho presadzovanie rovnosti na Broadwayi pomohlo vydláždiť cestu mnohým čiernym umelcom, dramatikom a skladateľom piesní, vrátane Caba Callowaya, Louisa Armstronga, Duka Ellingtona, Fatsa Wallera a Ethel Watersovej.

Život a začiatky kariéry

Al Jolson sa narodil do židovskej rodiny v častiach, ktoré dnes patria k Litve; pôvodné meno mal Asa Yoelson. Ako dieťa emigroval s rodinou do Spojených štátov, kde vyrastal v prostredí, ktoré kombinovalo židovské tradície a americkú zábavnú kultúru. Svoju profesionálnu dráhu začínal v yiddish divadle a v minstrelových a vaudevillových predstaveniach, odkiaľ prešiel na Broadway a neskôr do filmu a rozhlasu.

Hudobný štýl a najslávnejšie piesne

Jolson bol známy silným, expresívnym hlasom a výrazným pódiovým výkonom — často sa prihováral publiku, improvizoval a prenikal do emócií poslucháčov. Populárne piesne, s ktorými je často spájaný, zahŕňajú "Swanee", "My Mammy", "Toot, Toot, Tootsie (Goo' Bye!)" a "Rock-a-Bye Your Baby with a Dixie Melody". Jeho interpretácia sentimentalných a melodramatických skladieb urobila z mnohých piesní veľké hity a pomohla formovať populárnu hudbu prvej polovice 20. storočia.

Význam filmu The Jazz Singer

Úloha Al Jolsona v snímke The Jazz Singer (1927) má historický význam: išlo o jeden z prvých filmov, ktorý obsahoval synchronizované hovorené a spievané pasáže a ukončil tak éru úplne nemých filmov. Film definitívne zmenil filmový priemysel a popularizoval nový spôsob, akým sa hudba a slovo môžu v kinematografii kombinovať.

Kontroverzie a vplyv na rasové otázky

Jolsonov častý výstup v čiernom make-upe (blackface) je dnes vnímaný ako rasovo citlivý a problematický. V jeho dobe však takáto prax bola divadelnou konvenciou. Zároveň však treba priznať, že Jolson opakovane využíval svoj vplyv na presadzovanie práv a pracovných príležitostí pre afroamerických umelcov na Broadwayi a v zábavnom priemysle. Financoval angažmán čiernych umelcov v svojich predstaveniach a verejne sa postavil proti diskriminácii v niektorých prípadoch — tento dvojzitný odkaz (repertoár a spôsob prezentácie vs. konkrétna podpora čiernych umelcov) je predmetom rozsiahlych debát historikov a kultúrnych kritikov.

Vojnové vystúpenia a verejný život

Jolson patril medzi prvých veľkých hviezd, ktoré vystupovali pre americké vojská počas druhej svetovej vojny, a neskôr aj vo vojne v Kórei. Jeho koncerty pre vojakov boli intenzívne a populárne — v Kórei odohral za krátky čas desiatky vystúpení. Takéto aktivity upevnili jeho povesť spoločensky angažovaného umelca, ktorý využíval svoju slávu aj v prospech morálky vojakov.

Filmy, biografie a neskorší život

Film The Jolson Story (1946) obnovil verejnú pozornosť na jeho život a dielo; herec Larry Parks ho stvárnil na obrazovke, zatiaľ čo piesne v snímke spieval samotný Jolson. Pokračovanie Jolson Sings Again (1949) pokračovalo v tomto trende. Vďaka filmom, nahrávkam a rozhlasovým show zostal Jolson v povedomí verejnosti až do svojej smrti.

Smrť a odkaz

Al Jolson zomrel 23. októbra 1950 vo veku 64 rokov. Po jeho smrti zostal jeho odkaz komplexný: z jednej strany je obdivovaný za svoju energiu, schopnosť predstaviť širokému publiku formy džezu a blues a za podporu niektorých afroamerických umelcov; z druhej strany je kritizovaný za používanie blackface a za aspekty svojej tvorby, ktoré sú dnes považované za problematické. Jeho vplyv na modernejšiu populárnu hudbu a zábavu je však nepopierateľný — mnohí neskorší interpreti a hudobníci pripisovali Jolsonovi vplyv na svoj štýl a kariéru.

Ďalšie zdroje a štúdium

Štúdium Jolsonovej osobnosti a diela ponúka pohľad na zložité vzťahy medzi zábavnou kultúrou, rasou a komerčným úspechom v prvej polovici 20. storočia. Jeho život je často používaný ako príklad toho, ako historický kontext formuje hodnotenie umelcov — a ako sa hodnotenie mení s postupom času.

Filmy

  • Mammy's Boy (1923) (nedokončené)
  • Zákon o plantážach (1926)
  • Jazzový spevák (1927)
  • Spievajúci blázon (1928)
  • Hollywood Snapshots No. 11 (1929) (krátky námet)
  • Sonny Boy (1929) (vedľajšia úloha)
  • Povedz to piesňou (1929)
  • New York Nights (1929) (vedľajšia úloha)
  • Mamička (1930)
  • Show Girl in Hollywood (1930) (vedľajšia úloha)
  • Veľký chlapec (1930)
  • Aleluja, som tulák (1933)
  • Zázračný bar (1934)
  • Choď do svojho tanca (1935)
  • Paramount Headliner: (1935) (krátky námet)
  • Spievajúci chlapec (1936)
  • Hollywood Handicap (1938) (krátky námet)
  • Ruža z Washingtonského námestia (1939)
  • Hollywoodska kavalkáda (1939)
  • Rieka Swanee (1939)
  • Rapsódia vmodrom (1945) (krátka scéna sJolsonom včiernej tvári, ktorý uvádza skladbu "Swanee")
  • The Jolson Story (1946) (dablér a spevácky hlas Larryho Parksa s krátkym vystúpením na obrazovke)
  • Snímky obrazovky: (1947) (krátky námet)
  • Jolson opäť spieva (1949) (spevácky hlas pre Larryho Parksa)
  • Oh, You Beautiful Doll (1949) (iba hlas)
  • Snímky obrazovky: (1950) (krátky námet) (rozprávač)
  • Pamätník Al Jolsona, (1951) dokumentárny film - Columbia Pictures
  • Veľký Al Jolson, (1955) dokumentárny film, Columbia Pictures

Divadlo

  • La Belle Paree (1911)
  • Vera Violetta (1911)
  • Vír spoločnosti (1912)
  • Expres na svadobnú cestu (1913)
  • Deti z geta (pred rokom 1915)
  • Robinson Crusoe, Jr. (1916)
  • Sindibád (1918)
  • Bombo (1921)
  • Veľký chlapec (1925)
  • Umelci a modelky z roku 1925 (1925) (pridané do súboru v roku 1926)
  • Big Boy (1926) (revival)
  • Zázračný bar (1931)
  • Držte si klobúky (1940)

Slávne piesne

  • That Haunting Melodie (1911) Jolsonov prvý hit.
  • Ragging the Baby to Sleep (1912)
  • Španiel, ktorý mi pokazil život (1912)
  • Tá malá nemecká kapela (1913)
  • Kvôli tebe som ťa miloval (1913)
  • Späť do milovanej Karolíny (1914)
  • Yaaka Hula Hickey Dula (1916)
  • Poslal som svoju ženu na tisíc ostrovov (1916)
  • Som celý zviazaný s Masonovou dixónovou čiarou (1918)
  • Rock-A-Bye Your Baby With A Dixie Melody (1918)
  • Povedz to mariňákom (1919)
  • Poviem, že áno (1919)
  • Teraz pre mňa pracuje môj kapitán (1919)
  • Swanee (1919)
  • Avalon (1920)
  • O-H-I-O (O-My! O!) (1921)
  • Aprílové dažde (1921)
  • Anjelské dieťa (1922)
  • Coo Coo' (1922)
  • Oogie Oogie Wa Wa (1922)
  • Ten úžasný chlapec z Madridu (1922)
  • Toot, Toot, Tootsie (1922)
  • Juanita (1923)
  • California, Here I Come (1924)
  • Čo sa asi stalo so Sally? (1924)
  • Úplne sám (1925)
  • Sedím na vrchole sveta (1926)
  • Keď príde červený, červený Robin Bob, Bob, Bobbin' Along (1926)
  • Moja mamička (1927)
  • Na vlastnom dvore (1928)
  • Okolo môjho ramena je dúha (1928)
  • Sonny Boy (1928)
  • Malý kamarát (1929)
  • Liza (All the Clouds'll Roll Away) (1929)
  • Nechajte ma spievať a som šťastný (1930)
  • Kantor (A Chazend'l Ofn Shabbos) (1932)
  • Si príliš krásna (1933)
  • Ma Blushin' Rosie (1946)
  • Pieseň k výročiu (1946)
  • Alexander's Ragtime Band (1947)
  • Carolina in the Morning (1947)
  • O štvrť na deväť (1947)
  • Čakanie na Roberta E. Leeho (1947)
  • Zlatá brána (1947)
  • Keď ti bolo sladkých šestnásť (1947)
  • Keby som mal zápalky (1947)
  • Po tvojom odchode (1949)
  • Je pravda, čo sa hovorí o Dixie? (1949)
  • Si dnes v noci osamelý? (1950)
Notový materiál z roku 1922Zoom
Notový materiál z roku 1922

Otázky a odpovede

Otázka: Kto bol Al Jolson?


Odpoveď: Al Jolson bol litovsko-americký spevák a herec, ktorého kariéra trvala od roku 1911 až do jeho smrti v roku 1950. Bol označovaný za "najväčšieho svetového zabávača" a jeho štýl spevu bol "sentimentálny [a] melodramatický".

Otázka: V akom filme Jolson účinkoval?


Odpoveď: Jolson hral v prvom (celovečernom) hovorenom filme The Jazz Singer (Džezový spevák), ktorý bol uvedený v roku 1927. V 30. rokoch 20. storočia hral aj v mnohých ďalších hudobných filmoch.

Otázka: Aké ocenenia získal film The Jolson Story?


Odpoveď: Film The Jolson Story o Jolsonovom živote získal v roku 1946 Oscara.

Otázka: Ako ovplyvnil slávnych spevákov?


Odpoveď: Al Jolson ovplyvnil mnohých slávnych spevákov vrátane Binga Crosbyho Judy Garlandovej, rockového a country zabávača Jerryho Lee Lewisa a Boba Dylana. Dylan povedal, že cítil život Ala Jolsona.

Otázka: Čo robil počas druhej svetovej vojny?


Odpoveď: Po útoku na Pearl Harbor sa Al Jolson stal prvou hviezdou, ktorá počas druhej svetovej vojny zabávala vojakov v zámorí. V roku 1950 sa opäť stal prvou hviezdou, ktorá vystupovala pre vojnových vojakov v Kórei a za 16 dní odohral 42 predstavení.

Otázka: Prečo nosil čierny mejkap? Odpoveď: Al Jolsen nosil čierny mejkap, pretože to bola divadelná konvencia, ktorú používali umelci v polovici 19. storočia na stvárnenie afroamerických postáv alebo na spievanie afroamerickej hudby, ako je džez a blues.

Otázka: Ako jeho vystúpenia pomohli vydláždiť cestu čiernym umelcom? Odpoveď: Jolsenove známe divadelné predstavenia a podpora rovnosti na Broadwayi pomohli vydláždiť cestu mnohým čiernym umelcom, dramatikom a skladateľom piesní, ako napríklad Cabovi Callowayovi, Louisovi Armstrongovi, Dukeovi Ellingtonovi, Fatsovi Wallerovi a Ethel Watersovej.


Prehľadať
AlegsaOnline.com - 2020 / 2025 - License CC3