Al Jolson (1886–1950) – litovsko-americký spevák, herec a kontroverzný zabávač
Al Jolson — litovsko‑americký spevák a herec, „najväčší svetový zabávač“: vplyvný, kontroverzný protagonist The Jazz Singer, ktorý popularizoval černošskú hudbu.
Al Jolson (26. mája 1886 - 23. októbra 1950) bol litovsko-americký spevák a herec. Jeho kariéra trvala od roku 1911 až do jeho smrti v roku 1950. Bol označovaný za "najväčšieho svetového zabávača".
Jeho štýl spevu bol "sentimentálny [a] melodramatický". Vďaka tomuto štýlu sa stali populárne mnohé piesne. Jolson ovplyvnil mnohých slávnych spevákov. Niektorí z týchto spevákov boli Bing Crosby Judy Garland, rockový a country zabávač Jerry Lee Lewis a Bob Dylan. Dylan povedal, že Jolson bol "niekto, koho život dokážem precítiť".
Jolson bol v 30. rokoch 20. storočia najslávnejším a najlepšie plateným americkým zabávačom. Jolson spieval a hral v prvom (celovečernom) hovorenom filme The Jazz Singer (Džezový spevák) v roku 1927. V 30. rokoch 20. storočia hral v mnohých ďalších hudobných filmoch. Film o Jolsonovom živote, The Jolson Story, získal v roku 1946 Oscara. Larry Parks hral Jolsona, ale piesne spieval sám Jolson. V roku 1949 bolo do kín uvedené pokračovanie s názvom Jolson Sings Again, ktoré bolo nominované na tri Oscary. Po útoku na Pearl Harbor sa Jolson stal prvou hviezdou, ktorá počas druhej svetovej vojny zabávala vojakov v zámorí. V roku 1950 sa opäť stal prvou hviezdou, ktorá vystupovala pre vojenských vojakov v Kórei. Za 16 dní odohral 42 predstavení.
Niekedy vystupoval s čiernym make-upom. V polovici 19. storočia to bola divadelná konvencia. Vďaka svojmu jedinečnému a dynamickému štýlu spievania černošskej hudby, ako napríklad džezu a blues, sa neskôr zaslúžil o to, že afroamerickú hudbu sám predstavil bielemu publiku. Už v roku 1911 sa preslávil bojom proti diskriminácii černochov na Broadwayi. Jolsonovo známe divadlo a jeho presadzovanie rovnosti na Broadwayi pomohlo vydláždiť cestu mnohým čiernym umelcom, dramatikom a skladateľom piesní, vrátane Caba Callowaya, Louisa Armstronga, Duka Ellingtona, Fatsa Wallera a Ethel Watersovej.
Život a začiatky kariéry
Al Jolson sa narodil do židovskej rodiny v častiach, ktoré dnes patria k Litve; pôvodné meno mal Asa Yoelson. Ako dieťa emigroval s rodinou do Spojených štátov, kde vyrastal v prostredí, ktoré kombinovalo židovské tradície a americkú zábavnú kultúru. Svoju profesionálnu dráhu začínal v yiddish divadle a v minstrelových a vaudevillových predstaveniach, odkiaľ prešiel na Broadway a neskôr do filmu a rozhlasu.
Hudobný štýl a najslávnejšie piesne
Jolson bol známy silným, expresívnym hlasom a výrazným pódiovým výkonom — často sa prihováral publiku, improvizoval a prenikal do emócií poslucháčov. Populárne piesne, s ktorými je často spájaný, zahŕňajú "Swanee", "My Mammy", "Toot, Toot, Tootsie (Goo' Bye!)" a "Rock-a-Bye Your Baby with a Dixie Melody". Jeho interpretácia sentimentalných a melodramatických skladieb urobila z mnohých piesní veľké hity a pomohla formovať populárnu hudbu prvej polovice 20. storočia.
Význam filmu The Jazz Singer
Úloha Al Jolsona v snímke The Jazz Singer (1927) má historický význam: išlo o jeden z prvých filmov, ktorý obsahoval synchronizované hovorené a spievané pasáže a ukončil tak éru úplne nemých filmov. Film definitívne zmenil filmový priemysel a popularizoval nový spôsob, akým sa hudba a slovo môžu v kinematografii kombinovať.
Kontroverzie a vplyv na rasové otázky
Jolsonov častý výstup v čiernom make-upe (blackface) je dnes vnímaný ako rasovo citlivý a problematický. V jeho dobe však takáto prax bola divadelnou konvenciou. Zároveň však treba priznať, že Jolson opakovane využíval svoj vplyv na presadzovanie práv a pracovných príležitostí pre afroamerických umelcov na Broadwayi a v zábavnom priemysle. Financoval angažmán čiernych umelcov v svojich predstaveniach a verejne sa postavil proti diskriminácii v niektorých prípadoch — tento dvojzitný odkaz (repertoár a spôsob prezentácie vs. konkrétna podpora čiernych umelcov) je predmetom rozsiahlych debát historikov a kultúrnych kritikov.
Vojnové vystúpenia a verejný život
Jolson patril medzi prvých veľkých hviezd, ktoré vystupovali pre americké vojská počas druhej svetovej vojny, a neskôr aj vo vojne v Kórei. Jeho koncerty pre vojakov boli intenzívne a populárne — v Kórei odohral za krátky čas desiatky vystúpení. Takéto aktivity upevnili jeho povesť spoločensky angažovaného umelca, ktorý využíval svoju slávu aj v prospech morálky vojakov.
Filmy, biografie a neskorší život
Film The Jolson Story (1946) obnovil verejnú pozornosť na jeho život a dielo; herec Larry Parks ho stvárnil na obrazovke, zatiaľ čo piesne v snímke spieval samotný Jolson. Pokračovanie Jolson Sings Again (1949) pokračovalo v tomto trende. Vďaka filmom, nahrávkam a rozhlasovým show zostal Jolson v povedomí verejnosti až do svojej smrti.
Smrť a odkaz
Al Jolson zomrel 23. októbra 1950 vo veku 64 rokov. Po jeho smrti zostal jeho odkaz komplexný: z jednej strany je obdivovaný za svoju energiu, schopnosť predstaviť širokému publiku formy džezu a blues a za podporu niektorých afroamerických umelcov; z druhej strany je kritizovaný za používanie blackface a za aspekty svojej tvorby, ktoré sú dnes považované za problematické. Jeho vplyv na modernejšiu populárnu hudbu a zábavu je však nepopierateľný — mnohí neskorší interpreti a hudobníci pripisovali Jolsonovi vplyv na svoj štýl a kariéru.
Ďalšie zdroje a štúdium
Štúdium Jolsonovej osobnosti a diela ponúka pohľad na zložité vzťahy medzi zábavnou kultúrou, rasou a komerčným úspechom v prvej polovici 20. storočia. Jeho život je často používaný ako príklad toho, ako historický kontext formuje hodnotenie umelcov — a ako sa hodnotenie mení s postupom času.
Filmy
- Mammy's Boy (1923) (nedokončené)
- Zákon o plantážach (1926)
- Jazzový spevák (1927)
- Spievajúci blázon (1928)
- Hollywood Snapshots No. 11 (1929) (krátky námet)
- Sonny Boy (1929) (vedľajšia úloha)
- Povedz to piesňou (1929)
- New York Nights (1929) (vedľajšia úloha)
- Mamička (1930)
- Show Girl in Hollywood (1930) (vedľajšia úloha)
- Veľký chlapec (1930)
- Aleluja, som tulák (1933)
- Zázračný bar (1934)
- Choď do svojho tanca (1935)
- Paramount Headliner: (1935) (krátky námet)
- Spievajúci chlapec (1936)
- Hollywood Handicap (1938) (krátky námet)
- Ruža z Washingtonského námestia (1939)
- Hollywoodska kavalkáda (1939)
- Rieka Swanee (1939)
- Rapsódia vmodrom (1945) (krátka scéna sJolsonom včiernej tvári, ktorý uvádza skladbu "Swanee")
- The Jolson Story (1946) (dablér a spevácky hlas Larryho Parksa s krátkym vystúpením na obrazovke)
- Snímky obrazovky: (1947) (krátky námet)
- Jolson opäť spieva (1949) (spevácky hlas pre Larryho Parksa)
- Oh, You Beautiful Doll (1949) (iba hlas)
- Snímky obrazovky: (1950) (krátky námet) (rozprávač)
- Pamätník Al Jolsona, (1951) dokumentárny film - Columbia Pictures
- Veľký Al Jolson, (1955) dokumentárny film, Columbia Pictures
Divadlo
- La Belle Paree (1911)
- Vera Violetta (1911)
- Vír spoločnosti (1912)
- Expres na svadobnú cestu (1913)
- Deti z geta (pred rokom 1915)
- Robinson Crusoe, Jr. (1916)
- Sindibád (1918)
- Bombo (1921)
- Veľký chlapec (1925)
- Umelci a modelky z roku 1925 (1925) (pridané do súboru v roku 1926)
- Big Boy (1926) (revival)
- Zázračný bar (1931)
- Držte si klobúky (1940)
Slávne piesne
- That Haunting Melodie (1911) Jolsonov prvý hit.
- Ragging the Baby to Sleep (1912)
- Španiel, ktorý mi pokazil život (1912)
- Tá malá nemecká kapela (1913)
- Kvôli tebe som ťa miloval (1913)
- Späť do milovanej Karolíny (1914)
- Yaaka Hula Hickey Dula (1916)
- Poslal som svoju ženu na tisíc ostrovov (1916)
- Som celý zviazaný s Masonovou dixónovou čiarou (1918)
- Rock-A-Bye Your Baby With A Dixie Melody (1918)
- Povedz to mariňákom (1919)
- Poviem, že áno (1919)
- Teraz pre mňa pracuje môj kapitán (1919)
- Swanee (1919)
- Avalon (1920)
- O-H-I-O (O-My! O!) (1921)
- Aprílové dažde (1921)
- Anjelské dieťa (1922)
- Coo Coo' (1922)
- Oogie Oogie Wa Wa (1922)
- Ten úžasný chlapec z Madridu (1922)
- Toot, Toot, Tootsie (1922)
- Juanita (1923)
- California, Here I Come (1924)
- Čo sa asi stalo so Sally? (1924)
- Úplne sám (1925)
- Sedím na vrchole sveta (1926)
- Keď príde červený, červený Robin Bob, Bob, Bobbin' Along (1926)
- Moja mamička (1927)
- Na vlastnom dvore (1928)
- Okolo môjho ramena je dúha (1928)
- Sonny Boy (1928)
- Malý kamarát (1929)
- Liza (All the Clouds'll Roll Away) (1929)
- Nechajte ma spievať a som šťastný (1930)
- Kantor (A Chazend'l Ofn Shabbos) (1932)
- Si príliš krásna (1933)
- Ma Blushin' Rosie (1946)
- Pieseň k výročiu (1946)
- Alexander's Ragtime Band (1947)
- Carolina in the Morning (1947)
- O štvrť na deväť (1947)
- Čakanie na Roberta E. Leeho (1947)
- Zlatá brána (1947)
- Keď ti bolo sladkých šestnásť (1947)
- Keby som mal zápalky (1947)
- Po tvojom odchode (1949)
- Je pravda, čo sa hovorí o Dixie? (1949)
- Si dnes v noci osamelý? (1950)

Notový materiál z roku 1922
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bol Al Jolson?
Odpoveď: Al Jolson bol litovsko-americký spevák a herec, ktorého kariéra trvala od roku 1911 až do jeho smrti v roku 1950. Bol označovaný za "najväčšieho svetového zabávača" a jeho štýl spevu bol "sentimentálny [a] melodramatický".
Otázka: V akom filme Jolson účinkoval?
Odpoveď: Jolson hral v prvom (celovečernom) hovorenom filme The Jazz Singer (Džezový spevák), ktorý bol uvedený v roku 1927. V 30. rokoch 20. storočia hral aj v mnohých ďalších hudobných filmoch.
Otázka: Aké ocenenia získal film The Jolson Story?
Odpoveď: Film The Jolson Story o Jolsonovom živote získal v roku 1946 Oscara.
Otázka: Ako ovplyvnil slávnych spevákov?
Odpoveď: Al Jolson ovplyvnil mnohých slávnych spevákov vrátane Binga Crosbyho Judy Garlandovej, rockového a country zabávača Jerryho Lee Lewisa a Boba Dylana. Dylan povedal, že cítil život Ala Jolsona.
Otázka: Čo robil počas druhej svetovej vojny?
Odpoveď: Po útoku na Pearl Harbor sa Al Jolson stal prvou hviezdou, ktorá počas druhej svetovej vojny zabávala vojakov v zámorí. V roku 1950 sa opäť stal prvou hviezdou, ktorá vystupovala pre vojnových vojakov v Kórei a za 16 dní odohral 42 predstavení.
Otázka: Prečo nosil čierny mejkap? Odpoveď: Al Jolsen nosil čierny mejkap, pretože to bola divadelná konvencia, ktorú používali umelci v polovici 19. storočia na stvárnenie afroamerických postáv alebo na spievanie afroamerickej hudby, ako je džez a blues.
Otázka: Ako jeho vystúpenia pomohli vydláždiť cestu čiernym umelcom? Odpoveď: Jolsenove známe divadelné predstavenia a podpora rovnosti na Broadwayi pomohli vydláždiť cestu mnohým čiernym umelcom, dramatikom a skladateľom piesní, ako napríklad Cabovi Callowayovi, Louisovi Armstrongovi, Dukeovi Ellingtonovi, Fatsovi Wallerovi a Ethel Watersovej.
Prehľadať