Sir Arthur Stanley Eddington OM FRS (28. decembra 1882 – 22. novembra 1944) bol významný anglický vedec — astronóm, fyzik a matematik prvej polovice 20. storočia. Narodil sa v Kendale v grófstve Westmorland a študoval na Owens College v Manchestri a neskôr na Trinity College v Cambridge. Dlhodobo pôsobil na Univerzite v Cambridge, kde bol riaditeľom observatória a zastával funkciu Plumian Professor. Bol známym popularizátorom vedy a zároveň významnou osobnosťou v oblasti filozofie vedy.
Vedecká práca v astrofyzike
Eddington vykonal svoju najväčšiu prácu v astrofyzike. Rozpracoval teoretické základy štruktúry hviezd a snažil sa spojiť poznatky z termodynamiky, nukleárnej fyziky a žiarenia, aby popísal vnútorné podmienky hviezd. Vo svojej zásadnej knihe Vnútorná stavba hviezd predstavil modely, ktoré vysvetňovali, ako sa v hviezdach udržiava rovnováha medzi gravitačnou silou a tlakom žiarenia.
Okolo roku 1920 predvídal objav a mechanizmus jadrovej fúzie vo hviezdach a vo svojej práci správne navrhol, že hlavným zdrojom hviezdnej energie je premena vodíka na hélium. Táto myšlienka pomohla vyriešiť dlhodobú záhadu pôvodu energie hviezd a položila základy neskoršiemu detailnému pochopeniu nukleárnych reakcií v hviezdach.
Medzi jeho ďalšie dôležité príspevky patrí Eddingtonova teória vnútorného prúdenia a rozpracovanie vzťahu medzi hmotnosťou a svietivosťou hviezd (tzv. mass–luminosity relation). Jeho práce viedli k definícii Eddingtonovej hranice — prirodzenej hranice svietivosti, pri ktorej sa tlak žiarenia vyrovná gravitácii a ďalej rastúce žiarenie môže viesť k stratám hmoty z hviezd alebo z akreujúcich diskov okolo kompaktných objektov.
Relativita, zatmenie Slnka 1919 a popularizácia
Preslávil sa aj svojou prácou na teórii relativity. Bol jedným z hlavných sprostredkovateľov Einsteinovej všeobecnej teórie relativity pre anglicky hovoriaci svet: prekladal a vysvetľoval jej matematiku i fyzikálnu intuíciu v zrozumiteľnej forme, čím pomohol jej širšiemu prijatiu. Po Prvej svetovej vojne bolo mnoho nemeckých vedeckých výsledkov v Anglicku menej známych a Eddington zohral kľúčovú úlohu pri ich šírení.
V máji 1919 viedol expedíciu na pozorovanie zatmenia Slnka — priamo na ostrove Príncipe — ktorá spolu s paralelnou expedíciou v Sobraly v Brazílii priniesla jedno z prvých priamejších potvrdení predpovede všeobecnej relativity: že svetlo prechádzajúce blízko Slnka je mierne odchýlené smerom k nemu. Výsledky týchto pozorovaní výrazne zvýšili Einsteinovu a novej teórii publicitu a Eddington sa stal známym aj mimo úzkej vedeckej komunity vďaka svojim populárnym výkladom a interpretáciám teórie.
Filozofia, popularizácia a kontroverzie
Eddington bol silne zainteresovaný aj vo filozofických otázkach súvisiacich s fyzikou. Napísal niekoľko populárnych kníh a prednášok, cez ktoré sa snažil priblížiť zložité fyzikálne koncepty širšej verejnosti — medzi známe patrí napríklad kniha, v ktorej rozoberal základné pojmy fyzikálnej reality a metodológiu vedy. Bol tiež aktívny v diskusiách o hraniciach poznania a o interpretácii matematických modelov vo fyzike.
Niekedy sa ocitol aj v kontroverziách: napríklad jeho postoj k niektorým novým výsledkom o bielych trpaslíkoch a koncových štádiách hviezd, najmä v diskusii so Subrahmanyanom Chandrasekharom, bol predmetom odborných sporov. Takéto polemiky sú však súčasťou vývoja vedy a Eddingtonove práce zostávajú kľúčovými pre ďalší rozvoj astrofyziky.
Dedičstvo
Eddingtonovo dedičstvo je široké: prispel k pochopeniu vnútra hviezd, upozornil na význam jadrovej fúzie ako zdroja hviezdnej energie, popularizoval všeobecnú teóriu relativity a stal sa symbolom spojenia medzi teoretickou fyzikou a pozorovaním. Jeho meno nesie viacero pojmov v astrofyzike (napr. Eddingtonova hranica) a jeho pedagogické a popularizačné diela inšpirovali generácie fyzikov a astronómov.
Zomrel v roku 1944 v Cambridge. Napriek pokroku v astrofyzike a kozmológii od jeho čias zostáva Eddington považovaný za jedného z najvplyvnejších vedcov začiatku 20. storočia, ktorý prepojil teóriu s pozorovaním a zároveň dokázal zložité vedecké myšlienky podať jasne a zrozumiteľne širšiemu publiku.