Elmet (staroanglicky Elfed ) bolo nezávislé britské kráľovstvo. Rozprestieralo sa na území neskoršieho West Riding of Yorkshire. Elmet sa objavuje v záznamoch v ranom stredoveku od 5. storočia do začiatku 7. storočia. Jeho susedom na východe bolo anglické kráľovstvo Deira. Na juhu sa nachádzalo anglické kráľovstvo Mercia. Na západe hraničilo s Írskym morom. Elmet bol posledným zachovaným britským kráľovstvom v ranom anglosaskom období.
Poloha a hranice
Územie Elmetu sa nachádzalo v oblasti západného Yorkshire a zahŕňalo prevažne pahorkatiny a úrodné údolia. Najpravdepodobnejšie hranice boli relatívne kompaktné a sústreďovali sa okolo oblastí, ktoré dnes ležia južne a východne od mesta Leeds, vrátane okolí miest ako Wakefield či spoje pozdĺž riek Aire a Wharfe. Presné hranice nie sú úplne známe, pretože dobové písomné pramene sú skromné a archeologické doklady sú rozptýlené.
Dejiny
Elmet vzniklo po stiahnutí Rimanov z Británie a bolo osídlené britským (keltským) obyvateľstvom hovoriacim brittonickým jazykom, príbuzným kymrickým jazykom. V priebehu 5. až začiatku 7. storočia si udržalo svoju samostatnosť napriek rastúcemu tlaku anglosaských kráľovstiev, najmä Deiry a Mercie.
Podľa runov a chroník, najznámejším panovníkom Elmetu je Ceretic (staroanglicky Ceredig), ktorého zmieňuje najmä Beda Ctihodný. Beda uvádza, že na začiatku 7. storočia Elmet podľahlo tlaku Deiry (následne Northumbrie) a miestni vládcovia prišli o nezávislosť — presné datovanie udalostí sa líši v prameňoch, ale tradične sa udáva začiatok 7. storočia ako obdobie, kedy Elmet prišlo pod kontrolu anglosaských mocností.
Po strate nezávislosti bolo územie postupne začlenené do anglosaských štruktúr: najprv do severného kráľovstva Deira, neskôr do väčších politických útvarov, ktorých hranice sa počas storočí menili medzi Northumbriou a Merciou.
Spoločnosť, hospodárstvo a viera
Spoločnosť Elmetu bola typicky ranomedievalná: prevažne roľnícka, s pastierstvom a poľnohospodárstvom ako hospodárskou základňou. Archeologické nálezy naznačujú existenciu menších osád, obranných zemných valov a hradísk, ktoré slúžili na ochranu miestnych spoločenstiev. Obyvatelia používali brittonické jazyky a kultúrne praktiky, ktoré sa líšili od postupne šíriacej sa anglosaxonskej kultúry.
V náboženskom smere prebiehali kontakty s kresťanskými komunitami — na severnej Británii už existovali tradičné kresťanské centrá a miestna forma kresťanstva sa miešala s neskoršími misijnými aktivitami anglosaských kráľovstiev. Detaily o miestnych cirkevných inštitúciách sú však obmedzené.
Archeológia a pamiatky
Priame písomné zdroje o Elmete sú skromné, preto je veľká časť nášho poznania odvodená z archeologických nálezov a neskorších toponým v oblasti. Názov „Elmet“ sa zachoval v niektorých miestnych názvoch a v historických dokumentoch. Archeologické výskumy odhalili osady, opevnenia a hroby, ktoré pomáhajú rekonštruovať spôsob života obyvateľov tohto kráľovstva.
Odkaz v kultúre a moderný význam
Názov Elmet pretrval v miestnych toponymách, napríklad v názvoch dedín a lokalít v okolí Leedsu (napr. Barwick-in-Elmet). V modernej dobe sa názov používa aj v politických názvoch (parlamentný obvod) a v kultúre: básnik Ted Hughes napríklad vydal knihu fotografií a básní s názvom „Remains of Elmet“, ktorá sa venuje krajine a dedičstvu tejto oblasti.
Význam pre históriu Británie
Elmet je dôležitým príkladom pre obdobie transformácie po rímskom odchode z Británie — predstavuje pretrvávajúce brittonické jadro uprostred rastúcej anglosaskej prevahy. Štúdium Elmetu pomáha pochopiť kultúrne a politické zmeny v severnej Anglicku v 5.–7. storočí a procesy integrácie, asimilácie i rezistencie medzi rôznymi etnickými a politickými skupinami v ranom stredoveku.
