Francúzski panovníci vládli v období od založenia franského kráľovstva v roku 486 až do pádu monarchie v roku 1870. Po väčšinu tejto doby bol štát riadený kráľmi; niekoľkí panovníci z karolínskej dynastie niesli aj cisársky titul a v novoveku dve krát vzniklo a zaniklo cisárstvo vedené z rodu Bonaparteovcov.

Rozsah článku a používané tituly

Tento článok uvádza panovníkov, ktorí používali štandardné historické tituly ako "kráľ Frankov", "kráľ Francúzského kráľovstva (kráľ Francúzska)", "kráľ Francúzov" alebo "cisár Francúzov". V priebehu storočí sa štýl titulov menil podľa politických pomerov a zvyklostí.

Zmeny v oficiálnom štýle titulov

Tradičný titul „kráľ Frankov“ (lat. rex Francorum) sa používal až do panovania Filipa II, ktorý v nasledujúcich storočiach prispel k rozvoju titulu „kráľ Francúzska“ (lat. rex Francie). Počas období revolučných a ústavných prestavieb sa opäť udomácnil štýl „kráľ Francúzov“ (roi des Français): krátko podľa francúzskej ústavy z roku 1791 (1791–1792) a neskôr po júlovej revolúcii v roku 1830 (panovanie Ludvíka Filipa 1830–1848).

Hlavné dynastické etapy (prehľad)

  • Merovejci (cca 486–751) – počiatky franského kráľovstva; významná postava: Chlodvég (Chlodwig, Clovis I.).
  • Karolínovci (751–987) – nástupkou moci majordómov sa stal Pepin Krátky; medzi karolínske úspechy patrí korunovácia Karola Veľkého na cisára (800) a niekoľko panovníkov z tohto rodu nieslo aj cisársky titul.
  • Kapetovci – priamy rod (987–1328) založený Hugom Kapetom; od tohto rodu pokračovala kapetovská línia aj v rôznych vetvách ďalších dynastií.
  • Valois (1328–1589) – odvetvie kapetovskej línie, vládlo počas storočnej vojny a renesancie.
  • Bourboni (1589–1792; obnovení 1814–1830) – nastúpenie Henricha IV., vláda Bourbonskej vetvy až po Francúzsku revolúciu; po Napoleonskom ére sa Bourboni krátko vrátili.
  • Prvé cisárstvo (1804–1815) – Prvé francúzske cisárstvo založené a vedené Napoleonom I. (Napoleon Bonaparte).
  • Druhé cisárstvo (1852–1870) – založené a vedené Napoleonom III., synovcom Napoleona I.; skončilo porážkou v prusko-francúzskej vojne a zvrhnutím cisárstva v roku 1870.
  • Orleánska vetva (1830–1848) – Ludovít Filip ako „kráľ Francúzov“ po Júlovej revolúcii.

Karolínski panovníci a cisársky titul

V období karolínskej nadvlády niektorí panovníci narástli v prestíži natoľko, že boli korunovaní aj na rímskych (v zmysle západného rímskeho) cisárov — tým sa upevnila predstava západoeurópskej kontinuitnej cisárskej tradície. Celkovo štyria predstavitelia karolínskeho rodu niesli cisársky titul v rôznych obdobiach stredoveku.

Cisárstva Bonapartovcov

Okrem kráľovstva vznikli v novoveku dve formálne francúzske cisárstva:

  • Prvé francúzske cisárstvo (1804–1815) – Napoleon I. sa korunoval za cisára (1804) a zreformoval Európu v ére napoleonských vojen.
  • Druhé cisárstvo (1852–1870) – autoritatívne zriadené Napoleonovým synovcom Napoleonom III., ktoré padlo po porážke v prusko-francúzskej vojne a jeho zajatí; 4. septembra 1870 v dôsledku porážky vznikla Tretia republika.

Koniec monarchie a následný režim

Oficiálna monarchia vo Francúzsku skončila po porážke Napoleona III. v roku 1870. Dňa 4. septembra 1870 bola vyhlásená Tretia republika, ktorá nahradila cisárstvo. Neskôr v dejinách Francúzska nasledovali ešte Štvrtá a Piata republika (v 20. storočí), ale to už presahuje rámec obdobia 486–1870.

Nižšie (v plnom článku) môže nasledovať podrobný chronologický zoznam panovníkov rozdelený podľa dynastií a období, s uvedením vládnych rokov, prípadných spoluvlád a poznámok o korunováciách, regentstvách či prerušení vlády.