George Grenville (14. októbra 1712 – 13. novembra 1770) bol premiérom Veľkej Británie v rokoch 1763–1765 a významnou postavou whigovskej politiky. Bol členom strany whigov. Napriek svojej vysokej funkcii nikdy nezískal šľachtický titul, čo medzi britskými premiérmi bývalo výnimkou.
Skorý život a vzdelanie
George Grenville sa narodil ako druhý syn Richarda Grenvilla a Hester Templeovej; jeho starší brat bol Richard Grenville-Temple. Študoval na Eton College a potom na Christ Church v Oxforde. Do parlamentu vstúpil v roku 1741 ako poslanec za Buckingham a zastupoval túto oblasť až do svojej smrti v roku 1770.
Politická kariéra a funkcie
Grenville postupne zastával viaceré administratívne posty. Ako pokladník námorníctva (Treasurer of the Navy) v roku 1758 predložil a presadil opatrenia, ktoré zaviedli spravodlivejší systém vyplácania miezd námorníkom a zlepšili administratívnu kontrolu. Vďaka znalosti parlamentných foriem a administratívnych detailov sa rýchlo stal dôležitým úradníkom vlády.
Po politických zmenách v rokoch 1761–1763 pôsobil počas vlády lorda Butea ako predseda Dolnej snemovne a neskôr sa stal v máji 1762 štátnym tajomníkom pre severné ministerstvo. V októbri 1762 sa stal prvým lordom admirality a v apríli 1763 prvým lordom štátnej pokladnice a kancelárom pokladu, čo ho priviedlo k funkcii premiéra v apríli 1763.
Zákon o kolkoch (Stamp Act) a konflikt s americkými kolóniami
Počas svojej vlády Grenville dohliadal na trestné stíhanie novinára a politika Johna Wilkesa, ktorého spory s vládou sa stali verejným škandálom. Najviac však Grenvillovi zostane v histórii spojené prijatie tzv. zákona o kolkovaní z roku 1765 (Stamp Act). Tento zákon mal zabezpečiť príjmy pre britskú korunu, najmä na úhradu nákladov na obranu a udržanie vojenských jednotiek v Amerike, a požadoval kolky na mnohé tlačené dokumenty a papiere v kolóniách.
Zákon vyvolal silný odpor v amerických kolóniách – šlo o prvé výrazné masové protesty proti parlamentnej nadvláde v otázke daní (heslo „no taxation without representation“). Protesty, bojkoti britských tovarov a politický tlak viedli počas nasledujúcich mesiacov k zintenzívneniu napätia medzi kolóniami a metropolou, čo sa neskôr radou udalostí podieľalo na vzniku americkej revolučnej vojny. Zákon o kolkoch bol napokon zrušený v roku 1766 vládou, ktorá nasledovala po Grenvilleovej ére.
Vzťah s kráľom a pád vlády
Grenville bol uznávaný za vynikajúceho administrátora s hlbokými znalosťami parlamentných pravidiel, avšak často mu chýbal politický takt a schopnosť viesť širší politický konsenzus. Po dlhšom období vo funkcii začal mať nezhody s mladým kráľom Jurajom III. Kráľ postupne stratil dôveru a dojem mal, že je politicky manipulovaný; nakoniec presvedčil iné politické osobnosti, aby podporili výmenu vlády. Po strate kráľovej podpory bol Grenville odvolaný v roku 1765 a už nikdy znovu nezastával vysokú vládnu funkciu. Jeho miesto zaujala vláda vedená lordom Rockinghamom.
Osobné vlastnosti a anekdoty
Grenvilla súčasníci hodnotili protichodne: oceňovali jeho precíznosť, schopnosť spravovať verejné financie a dôkladné ovládanie formálnych procedúr snemu, zároveň mu však chýbala pružnosť a taktnosť v osobných stykoch a pri vedení politiky. Počas rozpravy o dani z jablčného vína v roku 1763 si vypočul posmešnú poznámku: bol obvinený, že sa stále dookola pýta „kde“ uložiť novú daň, ak sa nemá vzťahovať na jablčné víno; Pitt si pritom pískal melódiu Gentle Shepherd, tell me where a snemovňa sa smiala. Grenvilla niekedy prezývali aj „pastierom nežidov“ (ďalšie hanlivé alebo narážkové prezývky boli v tom čase bežné), čo odráža nielen humor politických oponentov, ale aj jeho formálny prejav a repetitívny štýl argumentácie.
Rodina a odkaz
V roku 1749 sa Grenville oženil s Elizabeth Wyndhamovou (pred 1731 – 5. decembra 1769), dcérou sira Williama Wyndhama. Mali sedem detí. Jeden z jeho synov, William Wyndham Grenville (1759–1834), sa neskôr stal významným politikom a v rokoch 1806–1807 bol tiež premiérom Veľkej Británie (známy ako Lord Grenville).
George Grenville zomrel 13. novembra 1770. Jeho vláda zostáva v dejinách najmä pre snahu o zvýšenie príjmov koruny prostredníctvom daní a koloniálnej politiky, ktorá neúmyselne posilnila odboj v severoamerických kolóniách a prispela k sérii udalostí vedúcich k ich odtrhnutiu. Historici ho hodnotia ako zdatného administrátora, ale ako politika s obmedzenou schopnosťou viesť rozsiahlejšie politické hnutie alebo zmierňovať konflikty, ktoré jeho opatrenia vyvolali.