Americká vojna za nezávislosť

Pozadie a príčiny

Vojna sa začala po rokoch problémov medzi Britským impériom a kolonistami v Severnej Amerike po francúzskej a indiánskej vojne (sedemročná vojna). Ľuďom v trinástich kolóniách sa nepáčili mnohé opatrenia britskej vlády, napríklad neznesiteľné zákony. Britská vláda dlhé roky rozhodovala o tom, ktoré krajiny môžu obchodovať s kolóniami, namiesto toho, aby o tom rozhodovali samotné kolónie. Mnohí kolonisti chceli voľný obchod.

V roku 1765 potreboval britský parlament peniaze na splatenie dlhu za francúzsku a indiánsku vojnu. Prijali zákon nazývaný Stamp Act. Podľa tohto zákona si museli kolonisti kupovať kolky na právne dokumenty, noviny a dokonca aj na hracie karty, ako to robili ostatní Briti. Peniaze zo známok išli kráľovi. Kolónie tento zákon nedodržiavali. Kolónie stále odmietali robiť to, čo chcel kráľ. Bostonský čajový večierok a bostonský masaker spôsobili, že ľudia boli na túto situáciu ešte viac nahnevaní. Briti poslali viac vojakov (ktorých kolonisti nazývali červené kabáty, aby ich urazili), aby si udržali kontrolu nad kolóniami, a niekedy museli bojovať. V roku 1774 Briti vydali zákon Intolerable Acts, aby potrestali kolonistov v Bostone za Bostonské pitie čaju.

Nie všetci kolonisti chceli opustiť Britské impérium. Lojalisti alebo toryovia zostali verní Veľkej Británii. Nehodlali zmeniť svoje názory. Patrioti, alebo whigovia, chceli nezávislosť. Pred revolučnou vojnou bola väčšina ľudí v Amerike lojalistami, ale po nej bola väčšina ľudí patriotmi.

Mnohí kolonisti písali listy, v ktorých vyjadrovali svoje pocity. Thomas Paine napísal Zdravý rozum, slávny pamflet o nezávislosti od Británie. Nezávislosť chceli aj ďalší koloniálni vodcovia, napríklad Benjamin Franklin, John Adams a Thomas Jefferson.

Severné bitky

Prvými bitkami americkej revolučnej vojny boli Lexington a Concord. Jednou z prvých veľkých bitiek bola bitka pri Bunker Hill v roku 1775. Po nej Briti ovládli Boston. Približne v tom čase poslal Druhý kontinentálny kongres kráľovi Jurajovi III. petíciu s olivovou ratolesťou (ktorú odmietol) a vymenoval Georgea Washingtona za veliteľa armády. Začiatkom roku 1776 Washingtonova armáda vyhnala Britov z Bostonu.

O niekoľko mesiacov neskôr bojovala kontinentálna armáda a britské vojská pod vedením Williama Howea v kampani v New Yorku a New Jersey. Počas bojov v New Yorku začali Briti využívať hessenské jednotky, ktoré pochádzali z Nemecka. Hoci kolonisti stratili New York (Briti ho udržali do konca vojny), Washingtonovi sa podarilo udržať väčšinu svojej armády. Počas Vianoc 1776-77 Washington prekročil rieku Delaware a porazil hessenských vojakov pri Trentone a Britov pri Princetone.

V roku 1777 Briti zaútočili na mesto Filadelfia, vtedajšie hlavné mesto USA. O Filadelfiu sa odohrali dve bitky: Brandywine a Germantown. Američania opäť stratili veľké mesto, ale Washingtonovi sa podarilo udržať väčšinu svojej armády. Približne v tomto čase sa k americkej armáde pripojil Francúz Lafayette. V roku 1778 Briti opustili Filadelfiu. V rokoch 1778 až 1781 bola väčšina bitiek medzi Washingtonom a Britmi bezvýsledná (z vojenského hľadiska nemali žiadny väčší účinok).

Jednou z najdôležitejších bitiek bola bitka pri Saratoge v roku 1777. Americkí vojaci pod vedením Horatia Gatesa donútili Britov pod vedením Johna Burgoyna ku kapitulácii. To viedlo k tomu, že Francúzsko a Španielsko vstúpili do vojny na strane Američanov. Tieto mocné krajiny bojovali proti Britom po celom svete. V rokoch 1778 až 1780 sa bojovalo na Západe.

Americká obchodná loď John Paul Jones tiež vyhrala niekoľko námorných bitiek nad Britmi, ale väčšinu bojov na mori viedlo francúzske námorníctvo. Američania sa niekoľkokrát pokúsili obsadiť Kanadu.

Južné bitky

V roku 1779 sa hlavné boje presunuli do Georgie a Južnej Karolíny. Keď sa boje rozšírili na sever, generál Nathanael Greene viedol kampaň povstalcov. Spôsobil, že mnoho ľudí na Juhu sa namiesto lojalistov stalo patriotmi, a vyhral niekoľko bitiek proti Britom.

V roku 1781 viedol Washington spolu s francúzskym generálom Jeanom Rochambeauom ofenzívu proti britským jednotkám v Yorktowne vo Virgínii. Táto bitka sa nazývala bitka pri Yorktowne. Keď ich vojaci túto bitku prehrali, Briti sa vzdali.

Briti pokračovali v boji proti Francúzom a Španielom ešte dva roky a zvíťazili v Indii, na Gibraltári a inde.

Koniec vojny

Americká revolúcia sa skončila v roku 1783, keď bola v Paríži podpísaná mierová zmluva. V Parížskej zmluve britský kráľ Juraj III. akceptoval nezávislosť kolónií a uznal novovzniknutý štát ako Spojené štáty americké.

Zmluva tiež odovzdala Británii všetku pôdu, ktorá sa nachádzala na západ od Apalačských vrchov až po rieku Mississippi. Toto územie sa nakoniec stalo súčasťou USA a viedlo k vytvoreniu 35 nových štátov (z ktorých niektoré sa neskôr vzbúrili ako súčasť Konfederácie amerických štátov), ktoré dnes tvoria priľahlé Spojené štáty. Mnohí lojalisti utiekli do Kanady.

Obete

Ako to už býva vo vojnách 18. storočia, počty obetí (zabitých/zranených/nezvestných/zajatých) v americkej revolúcii nie sú dostatočne známe. Na rozdiel od strát v americkej občianskej vojne, ktoré boli publikované v novinách, správy o stratách v revolučnej vojne sa nachádzajú v miestnych mestských historických knihách; celkové straty v revolúcii sú hrubé odhady.