Christian Johann Heinrich Heine (13. decembra 1797 – 17. februára 1856) bol jedným z najvýznamnejších nemeckých básnikov 19. storočia, prozaikom, publicistom a kritikom. Jeho diela spájajú jemnú lyriku, iróniu a politický satirický komentár; mnohé básne sa stali predmetom hudobných spracovaní pre hlboký emotívny náboj.

Život a vzdelanie

Heine sa narodil v asimilovanej židovskej rodine v nemeckom Düsseldorfe. Jeho otec bol obchodník; po krachu otcovej firmy sa mladý Heine presťahoval do Hamburgu, kde ho ovplyvnil úspech jeho strýka – bankára. Krátko sa venoval obchodným záležitostiam, ale nakoniec sa rozhodol študovať právo. Študoval na univerzitách v Göttingene, Bonne a Berlíne, avšak literatúra a kultúra ho priťahovali viac než právnická prax. V roku 1825 získal doktorát z práva a v tom istom roku prešiel na protestantizmus – rozhodnutie čiastočne motivované diskriminujúcimi zákonmi voči Židom, ktoré obmedzovali občianske a profesionálne možnosti židovských obyvateľov (napr. prístup k štátnym úradom a univerzitným profesorátom). Heine sám konverziu neskôr označil za „vstupenku do európskej kultúry“.

Literárna tvorba a hlavné témy

Heine debutoval ako básnik v roku 1821 zbierkou Gedichte. Do dejín nemeckej literatúry sa výrazne zapísal zbierkou Buch der Lieder (1827), ktorá obsahuje niektoré z jeho najušľachtilejších a najpodmanivejších lyrických próz. Mnohé z týchto textov inšpirovaly jeho jednostranný cit pre príbuzné ženy – predovšetkým pre jeho sesternice Amáliu a Teréziu – čo sa odrazilo v nostalgii i smútku niektorých básní.

Okrem poézie písal Heine esejistiku, cestopisy a spoločenskú kritiku; medzi známe cestopisy patria napr. "Reisebilder", v ktorých spája pozorovania s literárnou iróniou. Výraznou črtou jeho tvorby je kombinácia láskavej lyriky a břitkej satiry, často nasmerovanej proti politickému útlaku, nacionálnej zaslepenosti a pokrytectvu dobovej spoločnosti.

Politika, exil a cenzúra

V roku 1831 Heine odišiel z Nemecka do Paríža, kde sa natrvalo usadil. V Paríži sa spriatelil s rôznymi progresívnymi a reformnými kruhmi, vrátane stoupencov utopického socializmu (napr. mysliteľov inšpirovaných myšlienkami grófa Saint-Simona). Ako pozorovateľ európskej politike zostal aktívny – nemeckú scénu komentoval ostro a s nadhľadom.

Jeho politické názory a spojenie s hnutím Mladé Nemecko sa stali dôvodom k cenzúram: už v roku 1835 boli v niektorých nemeckých štátoch zakázané jeho diela a diela jeho súčasníkov. Výrazným politickým poetickým dielom je satirická epopeja Deutschland. Ein Wintermärchen (1844), v ktorej vykreslil pomery v Nemecku s ostrým humorom a hojnou iróniou. Heine svojim spôsobom predpovedal aj temnejšie udalosti: v dráme Almansor (1821) sa nachádza známy verš „Dort, wo man Bücher verbrennt, verbrennt man am Ende auch Menschen“ („Kde sa pália knihy, nakoniec sa pália aj ľudia“), výroky, ktoré sa neskôr tragicky potvrdili – nacistickí cenzori a nacionalisti spálili aj Heineho knihy v 30. rokoch 20. storočia.

Zdravie, posledné roky a odkaz

V posledných rokoch života Heineho postihli vážne zdravotné problémy; od začiatku 50. rokov 19. storočia trpel ťažkými fyzickými ťažkosťami, ktoré ho postupne upútali na lôžko. Zomrel 17. februára 1856 v Paríži a je pochovaný na cintoríne Montmartre. Heine zostal významnou osobnosťou európskej kultúry: jeho diela ovplyvnili nielen literatúru, ale aj hudbu – mnohé z jeho básní zhudobnili skladatelia piesní, najmä Franz Schubert a Robert Schumann.

Dědictvo a význam

Heine je vnímaný ako most medzi romantizmom a modernou literatúrou: spojenie melanchólie, hudobnosti verša a kritického spoločenského pohľadu z neho robí autora, ktorého čítajú i študujú dodnes. Jeho schopnosť kombinovať osobné cítienie s univerzálnymi spoločenskými témami zabezpečila trvalý záujem čitateľov a neskorších generácií spisovateľov, novinárov a umelcov.

Vybrané diela

  • Gedichte (1821)
  • Almansor (dráma, 1821)
  • Reisebilder (cestopisy, 1826–1831)
  • Buch der Lieder (1827)
  • Atta Troll (epická satira, 1847)
  • Deutschland. Ein Wintermärchen (1844)
  • Romanzero (zbierka, 1851)

Mnohé Heineho básne zostali populárne prostredníctvom hudobných adaptácií a prekladov; jeho diela boli a sú predmetom kritických štúdií, inscenácií a hudobných cyklov naprieč Európou.

Nižšie je uvedená jedna z Heineho známych básní v pôvodnom jazyku a v slovenskom preklade.

Heinrich Heine "Wandere!"

Wenn dich ein Weib verraten hat,

So liebe flink eine Andre;

Noch besser wär es, du ließest die Stadt -

Schnüre den Ranzen und wandre!

Du findest bald einen blauen See,

Umringt von Trauerweiden;

Hier weinst du aus dein kleines Weh

Und deine engen Leiden.

Wenn du den steilen Berg ersteigst,

Wirst du beträchtlich ächzen;

Doch wenn du den felsigen Gipfel erreichst,

Hörst du die Adler krächzen.

Dort wirst du selbst ein Adler fast,

Du bist wie neugeboren,

Du fühlst dich frei, du fühlst: du hast

Dort unten nicht viel verloren.

Heinrich Heine "Vydajte sa na cestu!"

Ak vás dievča sklame a zradí,

Neobťažujte sa, ale nájdite si novú.

Oveľa lepšie však je, že ste sa vydali na cestu,

Uviažte si batoh a putujte!

Rýchlo prídete k úžasnému modrému jazeru,

Obklopený veľkými plačúcimi vŕbami.

Môžete si tu poplakať nad svojou malou bolesťou,

Vaše intímne bolesti a trápenia.

A keď sa táto ohromujúca výška vyšplhá,

Budete ťažko vzdychať.

Napriek tomu, keď sa dostanete na skalnatý vrchol,

Budete počuť krákanie orlov.

A ste tu - ako orol!

Ste ako novorodenec.

Cítite sa v pohode, máte pocit, že ste nestratili

Toľko tam dole! (Do angličtiny preložil Sergei Osankin)