Henry Ford (30. júla 1863 - 7. apríla 1947) bol americký inžinier a podnikateľ. V roku 1896 začal vyrábať automobily a založil spoločnosť Ford Motor Company.
Vypracoval myšlienku systému, v ktorom má každý pracovník povinnosť vykonať jednu malú časť procesu výroby. Jeho myšlienka umožnila vyrábať automobily vo veľkých množstvách. Nazývalo sa to montážna linka.
Mnoho tovární na celom svete stále vyrába veci týmto spôsobom. V tom čase to bolo dosť inovatívne a umožnilo mu to vyrábať veľa áut rýchlo a za nižšiu cenu, ako to dokázali iné automobilky. Oženil sa s Clarou Bryantovou a mal jedno dieťa menom Edsel Bryant Ford. Ford odišiel z domu do Detroitu v Michigane, aby začal svoju mechanickú kariéru.
Život a skorá kariéra
Henry Ford sa narodil na farme v okrese Dearborn, Michigan. Už odmalička prejavoval záujem o mechaniku a stroje. Po presťahovaní sa do Detroitu pracoval ako mechanik a konštruktér, kde získal skúsenosti s parnými a benzínovými motormi. V roku 1903 formálne založil Ford Motor Company; prvé úspešné modely vyústili do predstavenia krátko po založení spoločnosti.
Model T a masová výroba
Jedným z najznámejších výsledkov Fordovej práce bol model Ford Model T, predstavený v roku 1908. Model T bol navrhnutý ako jednoduché, spoľahlivé a lacné auto pre širokú verejnosť. Fordov prielom nastal zavedením pohybujúcej sa montážnej linky v továrni Highland Park v roku 1913 — namiesto toho, aby sa robotníci presúvali medzi jednotlivými stanicami, súčiastky sa pohybovali k nim. Tento systém dramaticky zvýšil produktivitu a znížil náklady na výrobu.
V roku 1914 Ford zaviedol aj tzv. „päťdolárový deň“ — mzdu, ktorá bola v tom čase výrazne vyššia než priemer. Tento krok nielen znížil fluktuáciu zamestnancov a zvýšil lojalitu, ale zároveň umožnil robotníkom kupovať výrobky, ktoré sami vyrábali, čím sa stimuloval domáci dopyt. V dôsledku týchto opatrení a kontinuálnych optimalizácií výroby sa cena Modelu T postupne znižovala, čo sprístupnilo osobné automobily širšej vrstve obyvateľstva.
Pracovné postupy a inovácie
Okrem pohyblivej montážnej linky Ford presadzoval štandardizáciu dielov a princíp výmeniteľnosti súčiastok, ktoré sú dodnes základom hromadnej výroby. Zároveň rozvíjal princíp vertikálnej integrácie — kontroloval dodávky surovín, dielov i finálnej montáže, čo mu umožňovalo lepšie plánovať náklady a kvalitu výroby.
Kontroverzie a dedičstvo
Henry Ford mal aj svoju kontroverznú stránku. V medzivojnovom období vydával a podporoval publikácie s antisemitským obsahom v časopise The Dearborn Independent, čo vyvolalo silnú kritiku a dlhodobé škvrny na jeho reputácii. Neskôr bol tlačený k uzavretiu týchto publikácií a čiastočnému stiahnutiu niektorých výrokov, avšak škoda bola spôsobená.
Jeho prístup k práci a podnikaniu mal zásadný vplyv na priemysel a spoločnosť: masová výroba zmenila prístup k spotrebnému tovaru, podporila rýchly ekonomický rast, urbanizáciu a rozvoj automobilovej infraštruktúry. Súčasne sa objavili aj kritické hlasy voči monotónnej práci na linkách a k dôsledkom masovej produkcie na pracovné podmienky a životné prostredie.
Osobný život a odkaz
Ford bol ženatý s Clarou Bryantovou, s ktorou mal syna Edsela. Edsel neskôr významne ovplyvnil smerovanie firmy a po Henryho odstúpení z každodennej riadiacej funkcie sa stal prezidentom spoločnosti. Henry Ford zomrel 7. apríla 1947. Jeho meno zostáva späté s revolúciou v automobilovej výrobe a s výrazným spoločenským dopadom, ktorý jeho inovácie priniesli.