Louise Élisabeth de Bourbon (22. novembra 1693 – 27. mája 1775) pochádzala z vplyvnej vetvy rodu Bourbonovcov. Narodila sa ako dcéra princa z Condé Louisa de Bourbon a jeho manželky Louise Françoise de Bourbon, ktorá bola nemanželskou, ale uznanou dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a Madame de Montespan. Týmto pôvodom bola Louise Élisabeth nielen členkou vysokého aristokratického rodu, ale aj v priamom rodovom spojení s francúzskym dvorom, čo určovalo jej spoločenské postavenie a vplyv na dvore.
Manželstvo a postavenie na dvore
V roku svojho dospelého života sa vydala za Louisa Armanda de Bourbon a stala sa tak princeznou z Conti (princesse de Conti). Manželstvo jej prinieslo postavenie pri dvore a účasť v intrikách a politickom živote Vídeňskej Francúzskej aristokracie. Ako príslušníčka rodu Condé patrila k tzv. princes du sang (princam krvi), čo jej dávalo privilégiá a nárok na vysoké miesto v hierarchii kráľovského dvora.
Patronát a vzťahy
Louise Élisabeth bola známa svojou nezávislosťou, slávnostným životným štýlom a ako mecénka niekoľkých umelcov a protežovaných osôb. Práve ona zohrala dôležitú úlohu pri uvedení Madame de Pompadour na dvor Ľudovíta XV. — Pompadour neskôr získala veľký vplyv ako oficiálna milenka kráľa a významná patrónka umenia a kultúry. Louise Élisabeth svoju pozíciu využívala na presadzovanie svojich záujmov a podporu osôb, ktoré jej boli naklonené.
Hôtel de Brienne a titul vojvodkyne
Louise Élisabeth nechala postaviť palác známy ako Hôtel de Brienne, ktorý sa neskôr stal významnou budovou — dnes je sídlom francúzskeho ministerstva obrany. Okrem toho bola vlastníčkou titulu vojvodkyne z Étampes ako samostatná držiteľka, keďže tento titul zdedila po svojej tete Marie Anne de Bourbon. Takéto dedičné výsady a majetkové nároky jej zabezpečovali finančnú nezávislosť a spoločenskú vážnosť.
Život a odkaz
Louise Élisabeth žila dlhý život (1693–1775) a prežila niekoľko generácií na francúzskom dvore – od sklonku vlády Ľudovíta XIV. cez vládu Ľudovíta XV. až po začiatky ďalších spoločenských premien v 18. storočí. Jej postava zostáva príkladom členky vysokej šľachtickej vrstvy, ktorá kombinovala rodinné väzby k trónu, vlastné majetky a aktívnu účasť v spoločenskom a kultúrnom živote svojej doby. Dedičstvo v podobe stavieb, titulov a sieťou politických a spoločenských kontaktov pripomína, aký veľký vplyv mohli mať princípy krvi a manželstiev v období ancien régime.