Princezná Louisa Orleánska (Louise Marie Thérèse Charlotte Isabelle; 3. apríla 1812 – 11. októbra 1850) bola najstaršou dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I.. V auguste 1832 sa vydala za Leopolda I., prvého belgického kráľa, a stala sa jeho druhou manželkou. Z tohto manželstva sa narodil jeho nástupca, Keenga Leopolda II. o Belgicka, ktorý sa v dejinách preslávil aj svojím vykorisťovaním belgického Konga.
Pôvod a rodina
Louisa pochádzala z vetvy dynastie Orléans, ktorá vládla vo Francúzsku počas tzv. Júlovej monarchie. Bola dcérou Ľudovíta Filipa I. a jeho manželky Márie Amálie. Rodinné väzby ju spájali s mnohými európskymi dvorami: jej matka bola tiež neterou Márie Antoinetty, čo poukazuje na prepletené vzťahy medzi panovníckymi rodmi tej doby.
Manželstvo, postavenie a vzťahy
Manželstvo s Leopoldom I. malo významný politický rozmer: upevnilo postavenie mladej belgickej monarchie a posilnilo väzby medzi Belgickom a niektorými európskymi dvorami. Jej manžel, kráľ Leopold I., mal silné rodinné spojenia v celej Európe — bol strýkom budúcej kráľovnej Viktórie a tiež strýkom princa Alberta, čo zvyšovalo diplomatický význam belginskej koruny.
Louisa plnila úlohu kráľovnej-konšortky predovšetkým v reprezentatívnej a rodinnej rovine. Viedla skôr pokojný a súkromný život na belgickom dvore, pričom sa venovala rodine a charitatívnym aktivitam bežným pre členky panovníckych rodín 19. storočia. Zo zdravotných dôvodov a z osobných príčin nebola intenzívne zapojená do vereznej politiky.
Dedičstvo a úmrtie
Louisa zomrela 11. októbra 1850 vo veku 38 rokov. Zanechala po sebe predovšetkým úlohu matky následníka a spojky medzi francúzskou vetvou Orléans a belgickou kráľovskou rodinou. Najznámejším potomkom z jej manželstva bol Keenga Leopolda II. o Belgicka, ktorého vláda a koloniálna politika mali ďalekosiahle a kontroverzné následky v Afrike.