Princ Albert Sasko-Koburský a Gótsky (Francis Albert Augustus Charles Emmanuel; neskôr princ-konzort; 26. august 1819 – 14. december 1861) bol manželom kráľovnej Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska Viktórie. Ako princ-konzort zohral výraznú úlohu pri modernizácii kráľovského dvora, podpore vedy, priemyslu a umeleckého života v viktoriánskom období.
Počiatky a vzdelanie
Albert sa narodil neďaleko Coburgu v Nemecku ako druhý syn Ernesta I., vojvodu Sasko-Koburského a Gótskeho, a Luisy Sasko-Gótsko-anhaltskej. Už ako dieťa prejavoval záujem o vedu, literatúru a matematiku. Vzdelával sa na univerzite v Bonne a neskôr pokračoval v štúdiu dejín, politiky a hospodárstva. Jeho nemecké zázemie a vzdelanie mu poskytli široké európske kontakty, ktoré neskôr využil pri hájení britských záujmov a pri zosieťovaní európskych kráľovských rodín.
Manželstvo a rodina
S kráľovnou Viktóriou, svojou prvou sesternicou, sa oženil 10. februára 1840. Svadba sa konala v paláci svätého Jakuba, kráľovninom oficiálnom sídle v Londýne. Viktória a Albert boli dlho veľmi zamilovaní; Albert sa stal jej najbližším poradcom i spoločníkom. Spočiatku ho však kráľovská rodina a politici držali mimo priamej politiky, nesmel sa aktívne podieľať na správe krajiny. Postupne si však vybudoval dôveru kráľovnej a čoraz častejšie radil vtedajším premiérom.
Albert a Viktória mali spolu deväť detí: Viktória (princezná kráľovná), Albert Edward (budúci kráľ Eduard VII.), Alice, Alfred, Helena, Louise, Arthur, Leopold a Beatrice. Albert sa osobitne venoval výchove a vzdelaniu svojich detí; bol náročný učiteľ, čo v niektorých prípadoch – najmä vo vzťahu so svojím synom Albertom Edwardom – spôsobilo napätie. Ich dcéra Viktória sa vydala za korunného princa Fridricha Pruského a neskôr, v roku 1888, sa krátko stala pruskou kráľovnou a nemeckou cisárovnou ako manželka cisára Fridricha III.
Verejné aktivity, kultúra a veda
Albert sa stal hlavným propagátorom vzdelania, vedy a priemyslu v Británii. Bol organizátorom a motorom Veľkej výstavy v Hyde Parku v Londýne v roku 1851, ktorá mala predviesť technický a priemyselný rozmach krajiny po priemyselnej revolúcii. Výstava sa konala v ikonickej budove Crystal Palace a priniesla mu veľké verejné uznanie.
Za svojho života podporoval vznik a rozvoj múzeí, technických inštitúcií a výstavných priestorov – spätnou voľbou týchto myšlienok vznikla časť južného Londýna známa ako "Albertopolis" v okolí South Kensington, kde dnes stoja inštitúcie ako Victoria and Albert Museum, Science Museum alebo Natural History Museum. Po jeho smrti boli postavené pamiatky ako Albert Memorial a neskôr menom Alberta bol založený Royal Albert Hall.
Ďalej sa Albert zasadzoval za zlepšenie vzdelávania (podpora technického školstva a učňovského systému), hygieny a verejného zdravia, modernizáciu kráľovského dvora a zavádzanie systémov modernej správy. Bol známy aj ako zástanca dekoratívneho umenia a reformy dizajnu, čo ovplyvnilo priemyselnú výrobu a verejný vkus v 19. storočí.
Politika a medzinárodné vzťahy
Hoci Albert nemal formálnu exekutívnu moc, jeho politický vplyv rástol, keď kráľovná čoraz častejšie vyhľadávala jeho názory. Radil premiérom a zohrával úlohu pri personálnych a diplomatických otázkach, najmä vďaka svojim rozsiahlym rodinným kontaktom po celej Európe. Organizoval manželstvá svojich detí do významných európskych dynastií, čím posilnil väzby medzi európskymi panovníckymi rodinami.
Neskorší život a smrť
S pribúdajúcim vekom sa Albertovo zdravie zhoršovalo. V roku 1861 ochorel na horúčku, keď cestoval do Cambridgea za svojím synom. Choroba sa vyvinula do stavu, ktorý je v dobových záznamoch uvádzaný ako brušný týfus (tyfoidná horúčka), a 14. decembra 1861 zomrel na Windsorskom zámku. Jeho smrť veľmi zasiahla kráľovnú Viktóriu, ktorá nasledujúcich rokov žila v hlbokom smútku za mŕtvym manželom a niekoľko desaťročí sa výrazne stiahla z verejného života.
Dedičstvo
Princ Albert významne ovplyvnil podobu modernej britskej monarchie: podporoval otvorenosť dvora, rozvoj vedy, umelecké a vzdelávacie inštitúcie a priemyselnú kultúru. Jeho iniciatívy, ako organizácia Veľkej výstavy alebo podpora inštitúcií v South Kensington, mali dlhodobý dopad na kultúrny a vedecký život Británie. Aj keď bol počas života niekedy terčom kritiky (najmä pre svoje cudzie pôvody a vplyv v politike), historicky je vnímaný ako modernizátor a kľúčová osobnosť viktoriánskej éry.
Medzi pozoruhodné symboly jeho pamiatky patria Royal Albert Hall a Albert Memorial v Londýne, ako aj názov lokality "Albertopolis" označujúci centrá kultúry a vzdelania, ktoré podporoval.