Mel Blanc (Melvin Jerome Blanc, 30. mája 1908 – 10. júla 1989) bol americký hlasový herec, rozhlasový moderátor a komik, prezývaný „Muž tisícich hlasov”. Získal reputáciu vďaka mimoriadnej schopnosti vytvárať rozličné hlasy a postavy pre animované filmy a rozhlas. Jeho hlasový rejstřík zahŕňal širokú škálu tónov, prízvukov, temp a komických efektov, ktoré pomáhali formovať charakter postáv a humorné načasovanie.
Život a začiatky
Blanc sa narodil v San Franciscu v Kalifornii a vyrastal v prostredí, kde bolo populárne rozhlasové divadlo a vaudeville. V mladosti sa venoval rozhlasovým vystúpeniam a stand-up komédii, čo mu umožnilo experimentovať s hlasmi a postavami. V rozhlase sa postupne etabloval ako všestranný talent a získal si pozornosť producentov animácie aj televízie.
Kariéra v animácii a rozhlase
Najznámejšiu časť svojej práce vykonal pre štúdio Warner Bros. v sérii Looney Tunes a Merrie Melodies, kde vytvoril alebo dotvoril mnohé ikony animácie. Okrem toho spolupracoval so spoločnosťou Hanna-Barbera a účinkoval v rôznych rozhlasových reláciách a televíznych programoch. Vďaka schopnosti rýchlej zmeny hlasu bol žiadaný pre množstvo postáv súčasne.
Hlavné postavy
- Bugs Bunny – šibalský, pokojný a výrečný zajac;
- Daffy Duck – energiou nabitý, často neupriamený kačer;
- Porky Pig – slávny pre svoj koktavý záver viet;
- Tweety a Sylvester – kontrast jemného vtáčika a mačacieho lovca;
- ďalšie postavy ako Yosemite Sam, Foghorn Leghorn, Marvin the Martian a Pepe Le Pew.
Štýl a technika
Blancova technika spájala herecké zásady s precíznou artikuláciou a improvizačnou schopnosťou. Dokázal stvárniť komický rytmus, intonáciu a emocionálny rozsah, čo umožňovalo animátorom a režisérom pracovať s výrazne charakterizovanými hlasmi. Jeho prístup zahŕňal aj synchrónne načasovanie replik s animáciou a spoluprácu so zvukovými technikmi pri dolaďovaní efektov.
Osobný život a ťažkosti
V roku 1933 sa oženil s Estelle Rosenbaumovou; manželstvo trvalo až do jeho smrti. V roku 1961 utrpel vážnu dopravnú nehodu, po ktorej bol niekoľko dní v bezvedomí a vyžadoval dlhšiu rekonvalescenciu, no postupne sa vrátil k práci a vo svojej profesii pokračoval ďalšie roky. Blanc mal syna Noela a zostal aktívny v nahrávacích štúdiách počas väčšiny života.
Smrť a dedičstvo
Blanc zomrel 10. júla 1989 na komplikácie spojené so srdcovými ochoreniami; jeho odchod ukončil jednu významnú kapitolu v dejinách hlasového herectva. Dodnes sú jeho postavy pravidelne reprízované a jeho prístup k vytváraniu charakterov ovplyvnil generácie hlasových hercov. Archívy, nahrávky a retrospektívy dokumentujú jeho prácu a prínos pre animovaný humor a rozhlas.
Pre ďalšie informácie o jeho kariére, počiatočnom živote a nahrávkach možno nájsť zdroje venované jeho osobe: pôvod a začiatky jeho tvorby sú zachytené v biografických štúdiách o jeho narodení a ranom živote, zatiaľ čo správy o jeho úmrtí a jeho vplyve sú dostupné v súhrnných materiáloch venovaných jeho odchodu.