Adolf Hitler (20. apríla 1889 - 30. apríla 1945) bol nemecký politik a vodca nacistického Nemecka. Nemeckým kancelárom sa stal v roku 1933 po demokratických voľbách v roku 1932. V roku 1934 sa stal führerom (vodcom) nacistického Nemecka.

Hitler sa narodil v Braunau am Inn v Rakúsku-Uhorsku. Po neúspechu pri prijímacích skúškach na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni a po rokoch v Mníchove pracoval ako maliarsky pomocník a živil sa občasnými zamestnaniami. Počas prvej svetovej vojny slúžil v nemeckej armáde, kde získal vyznamenania ako Železný kríž za odvahu. Po vojne sa pripojil k malému politickému hnutí, ktoré sa neskôr premenovalo na NSDAP, a rýchlo stúpal po rebríčku strany až k faktickému vedeniu v roku 1921.

Hitler viedol nacistickú stranu NSDAP od roku 1921. Keď sa dostal k moci, nacisti vytvorili diktatúru s názvom Tretia ríša. V roku 1933 zablokovali všetky ostatné politické strany. Tým získal Hitler absolútnu moc.

V 20. rokoch 20. storočia stál Hitler pri pokuse o prevrat (tzv. pivničný prevrat v Mníchove, Beer Hall Putsch) v roku 1923, ktorý zlyhal a v dôsledku čoho bol väznený. V base napísal časť svojho diela Mein Kampf, kde formuloval základné body svojej ideológie: extrémny nacionalizmus, rasizmus, antisemitizmus a myšlienku revanšizmu. V nasledujúcom období využíval ekonomickú krízu, nezamestnanosť a politickú nestabilitu v Nemecku na získavanie masovej podpory. Kľúčovými nástrojmi jeho vzostupu boli propaganda, organizovaná paramilitárna sila SA a neschopnosť demokratických strán efektívne sa spojiť proti nemu.

Po nástupe k moci nasledujúce kroky ukotvili nacistickú diktatúru: po požiari Ríšskeho snemu (Reichstag) v roku 1933 nastalo rýchle potláčanie opozičných síl, schválenie Zákona o zmocnení (Enabling Act), systém centralizácie moci známy ako Gleichschaltung, a neskôr vnútorné likvidovanie oponentov počas tzv. Noci dlhou nožov (1934). Po smrti prezidenta Paula von Hindenburga v roku 1934 Hitler zlúčil úrady prezidenta a kancelára a stal sa jediným hlavným vodcom štátu.

Hitler postupne porušoval poradie Versailleskej mierovej zmluvy a aggressive obnovoval nemeckú vojenskú silu: remilitarizoval Porýnie (1936), prišiel k pripojeniu Rakúska (Anschluss, 1938) a anšlus s územím Sudet v Československu po Mníchovskom dohode (1938). Tieto kroky a politika expanzie viedli nakoniec k tomu, že Hitler v roku 1939 nariadil inváziu do Poľska, čím sa začala druhá svetová vojna.

Hitler a jeho režim presadzovali rasovú ideológiu založenú na predstave nadradenosti „Árijskej rasy“ a nepriateľstve voči Židom, ktoré vyústilo do systémového prenasledovania. V roku 1935 boli prijaté rasové zákony (Nürnberské zákony), ktoré odoberali Židom občianske práva. V novembri 1938 prešla vlna násilia voči židovskému obyvateľstvu (Kristallnacht), počas ktorej boli zničené synagógy, obchody a stovky Židov internovaných.

Nacistické jednotky sa počas vojny dopustili mnohých vojnových zločinov. Robili to, čo im Hitler prikázal. Zabíjali svojich nepriateľov alebo ich umiestňovali do koncentračných táborov a táborov smrti. Hitler a jeho muži prenasledovali a zabíjali Židov a iné etnické, náboženské a politické menšiny. V rámci tzv. holokaustu nacisti zabili šesť miliónov Židov, Rómov, homosexuálov, Slovanov a mnoho ďalších skupín ľudí.

Organizačne za realizáciu masového vyhladzovania zodpovedali viaceré štruktúry: SS pod vedením Heinricha Himmlera, špeciálne jednotky Einsatzgruppen, gestapo, a sieť koncentračných a vyhladzovacích táborov (Auschwitz, Treblinka, Sobibor, Belzec a ďalšie). V roku 1942 na známom zasadnutí vo Wannsee bola koordinovaná politika „konečného riešenia židovskej otázky“, čo znamenalo priemyselné a systémové vyvražďovanie židovského obyvateľstva Európy.

Odhady počtu obetí nacistického režimu sa líšia podľa metód a šírky zarátávania. V texte sú uvedené čísla: Hitler a nacistický režim sú zodpovední za zabitie približne 19,3 milióna civilistov a vojnových zajatcov. Okrem toho v dôsledku vojenských akcií v Európe zahynulo 28,7 milióna vojakov a civilistov. Celkové odhady obetí druhej svetovej vojny v celosvetovom meradle sa pohybujú vo veľkom rozmedzí (desiatky miliónov), pričom presné čísla závisia od definície a rozsahu počítania obetí.

Počas vojny bol Hitler hlavným veliteľom nemeckých ozbrojených síl a prijímal všetky dôležité rozhodnutia. Išlo o súčasť takzvaného Führerprinzip. Ako sa vojenská situácia obrátila proti Nemecku a Zastrelil sa v roku 1945, keď sa sovietska armáda dostala k Berlínu, pretože nechcel, aby ho Sovietsky zväz zajal živého.

Hitler spáchal samovraždu 30. apríla 1945 v berlínskom bunkri (Führerbunker). Po jeho smrti Nemecko kapitulovalo začiatkom mája 1945. Po skončení vojny nasledovali súdne procesy (najznámejšie Norimberské procesy), počas ktorých boli vedúci funkcionári nacistického režimu súdení za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Rovnako prebiehali rozsiahle snahy o denacifikáciu nemeckej spoločnosti.

Dedičstvo Hitlera a nacizmu je jedným z najtemnejších v 20. storočí. Jeho režim zanechal hlboké morálne, politické a demografické rany v Európe. Dopad holokaustu a vojnových zločinov sa stal predmetom rozsiahleho historického bádania, pamäti a vzdelávania. V mnohých krajinách sú po novom zákony obmedzujúce šírenie nacistickej symboliky a prejavov, existujú pamätníky obetiam a inštitúcie venujúce sa dokumentácii a výučbe o druhej svetovej vojne a holokauste, aby sa podobné zločiny neopakovali.