Marie-Ségolène Royalová (narodená 22. septembra 1953 v Dakare, Francúzska západná Afrika, dnes Senegal) je francúzska politička. Je predsedníčkou regiónu Poitou-Charentes, poslankyňou Národného zhromaždenia a významnou členkou Socialistickej strany Francúzska. Bola kandidátkou Socialistickej strany vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2007, ale prehrala s Nicolasom Sarkozym. V rokoch 1978 až 2007 bola partnerkou súčasného francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda.
Je známa svojím obdivom k niektorým politikám "tretej cesty", kontroverzným dôrazom na otázky práva a poriadku a podporou decentralizácie a participatívnej demokracie.
Skorý život a vzdelanie
Royalová sa narodila v Dakare, kde jej rodičia žili v čase, keď bola táto oblasť súčasťou Francúzskej západnej Afriky. V mladosti sa venovala štúdiu a príprave na verejnú službu, čo jej umožnilo neskôr vstúpiť do politiky a obsadiť viaceré verejné funkcie na regionálnej i národnej úrovni.
Politická kariéra
Royalová pôsobila dlhodobo v radoch Socialistickej strany a zastávala rôzne politické pozície na miestnej, regionálnej i národnej úrovni. Získala si povestnú popularitu v regióne Poitou-Charentes, kde sa stala predsedníčkou regionálnej rady. Ako poslankyňa Národného zhromaždenia a ako verejná činiteľka sa profilovala témami sociálnej politiky, školstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.
Kandidatúra v prezidentských voľbách 2007
V prezidentských voľbách v roku 2007 sa Royalová stala oficiálnou kandidátkou Socialistickej strany. V prvom kole získala približne 25,9 % hlasov a postúpila do druhého kola ako prvá žena v dejinách francúzskych prezidentských volieb. Vo druhom kole však podľahla Nicolasovi Sarkozymu, ktorý získal približne 53,1 % hlasov oproti 46,9 % pre Royalovú.
Programové zameranie a politické postoje
Royalová sa presadzuje ako sociálno-demokratická politička so silným dôrazom na sociálnu spravodlivosť, rodinné politiky a prístup k vzdelaniu. Zviditeľnila sa aj podporou decentralizácie, posilňovaním práv miestnych samospráv a ideou participatívnej demokracie — snahy zapojiť občanov priamo do rozhodovacích procesov. Zároveň si získala pozornosť verejnosti svojim zdôrazňovaním otázok verejného poriadku a bezpečnosti, čo u niektorých voličov vyvolalo dojem vyvažovania tradičných ľavicových a stredových prístupov.
Kritika a kontroverzie
Počas svojej politickej dráhy i kampane čelila Royalová kritike za štýl vedenia kampane, komunikáciu a niekedy aj za nejednoznačné stanoviská. VNútrostranícke napätie a polemiky s politickými oponentmi boli súčasťou jej verejného pôsobenia. Napriek tomu zostala dôležitou postavou francúzskej ľavice a symbolom pokroku v zastúpení žien vo vysokých politických funkciách.
Osobný život a odkaz
Royalová a François Hollande tvorili dlhoročný pár (1978–2007) a majú spolu štyri deti. Jej postup do druhého kola prezidentských volieb v roku 2007 bol vnímaný ako významný krok pre zastúpenie žien vo francúzskej politike a otvoril diskusiu o postavení žien v najvyšších politických funkciách. Po prezidentskej kampani zostala aktívna v politike, najmä na regionálnej úrovni, a pokračovala v angažovaní sa v témach, ktoré dlhodobo presadzuje.