Senegal — základné informácie: poloha, obyvateľstvo a hospodárstvo
Senegal — prehľad: poloha v západnej Afrike, hlavné mesto Dakar, ~13 mil. obyvateľov, ekonomika: rybolov, fosfáty, rafinácia, arašidy, cukrová trstina a bavlna.
Senegalská republika (francúzsky République du Sénégal) je štát v západnej Afrike s intenzívnym historickým, kultúrnym a prírodným bohatstvom. Hlavným mestom je Dakar. Rozloha Senegalu je takmer 197 000 km² (približne 196 700 km²). Počet obyvateľov sa odhaduje na približne 16–17 miliónov (odhady začiatku 2020. rokov). Podnebie je prevažne tropické s dvoma hlavnými obdobiami — suchým obdobím (vrátane vplyvu harmattanového vetra) a daždivým obdobím (zvyčajne od júna do októbra). Senegal získal nezávislosť od Francúzska v roku 1960.
Geografia a poloha
Senegal leží na západnom cípe afrického kontinentu pri pobreží Atlantického oceánu. Hraničí na severe s Mauritániou, na východe s Mali, na juhovýchode s Guineou a na juhu s Guinea-Bissau. Špecifickou geografickou zvláštnosťou je enkláva Gambie, ktorá zasahuje do vnútrozemia a takmer rozdeľuje Senegal na severnú a južnú časť (Casamance).
Krajina má rôznorodé prírodné zóny: pobrežné nížiny, delty riek, savany a prechodné pásma Sahelu na severe. Medzi významné rieky patrí Senegal, Saloum a Casamance. Na pobreží sú dôležité ostrovy a historické lokality, napríklad ostrov Gorée s pamiatkami spojenými s obchodovaním s otrokmi.
Podnebie a životné prostredie
Podnebie je tropické — pobrežie má miernejšie podmienky vplyvom oceánu, vnútrozemie môže byť horúce a suché. Daždivé obdobie prináša väčšinu ročných zrážok a je kľúčové pre poľnohospodárstvo. V posledných desaťročiach krajina čelí environmentálnym problémom ako erózia pôdy, odlesňovanie, zvyšovanie sucha v niektorých oblastiach a morské erózie pobrežia.
Obyvateľstvo, jazyky a kultúra
Obyvateľstvo tvoria rôzne etnické skupiny, medzi najpočetnejšie patrí Wolof, ďalej Peul (Fulani), Serer, Jola (Diola), Mandinka a ďalšie. Úradným jazykom je francúzština, ktorá sa používa v administratíve, školstve a médiách. Napriek tomu je v bežnej komunikácii široko rozšírený wolof, ktorý funguje ako lingua franca, a miestne jazyky ako pulaar, serer, jola či mandinka sú bežné v regionálnych komunitách.
Kultúra Senegalu je bohatá na hudbu, tance a literárne tradície. Hudobníci ako Youssou N'Dour sú medzinárodne známi. Náboženské bratstvá (súdíjské spoločenstvá) zohrávajú dôležitú úlohu v spoločenskom a politickom živote.
Náboženstvo
Prevažujúcim náboženstvom je islam (väčšina obyvateľstva sú sunnitskí moslimovia, mnohí začlenení do silných sufijských rád), existujú aj menšie kresťanské a tradičné náboženské skupiny. Náboženstvo má významný vplyv na každodenný život a kultúrne praktiky.
Administratívne členenie a mestá
Senegal je rozdelený na niekoľko regiónov (régions), ktoré sa ďalej delia na departementy a komunálne útvary. Okrem Dakaru sú významné mestá: Thiès, Saint-Louis, Ziguinchor (v Casamance), Kaolack a Tambacounda. Dakar je politickým, hospodárskym aj kultúrnym centrom krajiny, s hlavným prístavom, medzinárodným letiskom a univerzitami.
Hospodárstvo
Ekonomika Senegalu je rôznorodá, no stále čelí výzvam v oblasti rozvoja a znižovania chudoby. Hlavné sektory zahŕňajú:
- Poľnohospodárstvo: dôležité je pestovanie arašidov (tradícia pevných exportov), cukrovej trstiny, bavlny, zelených fazúľ, priemyselných paradajok, melónov a manga. Veľa poľnohospodárstva je závislé na dažďoch.
- Rybolov a spracovanie rýb: pobrežie poskytuje bohaté rybné zdroje, spracovanie rýb a vývoz mrazených produktov sú významné.
- Ťažba a priemysel: ťažba fosfátov, výroba hnojív, rafinácia (do určitej miery), výroba stavebných materiálov, stavba a oprava lodí. V posledných rokoch došlo k objavom ropy a zemného plynu pri pobreží, čo môže ovplyvniť budúci hospodársky vývoj.
- Služby a cestovný ruch: služby, bankovníctvo, telekomunikácie a turistika — zaujímavé sú pláže Casamance, historické pamiatky (napr. ostrov Gorée), národné parky a prírodné rezervácie.
Hlavné exportné produkty zahŕňajú arašidy a arašidový olej, ryby a rybie produkty, fosfáty a určité poľnohospodárske tovary. Ekonomiku podporujú aj remitencie od zahraničných pracovníkov a rozvojové investície. Krajina čelí problémom ako vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, závislosť na poveternostných podmienkach a potreba infraštruktúrnych investícií.
Doprava a infraštruktúra
Dôležitým dopravným uzlom je prístav v Dakare, ktorý slúži regionálnemu obchodu a rybolovu. Senegal má sieť ciest spájajúcu hlavné mestá, vnútrozemské oblasti a hranice s okolnými štátmi. Medzinárodné letisko v Dakare zabezpečuje letecké spojenia s Európou a Afrikou. Existujú železničné trate pre nákladnú dopravu; regionálna preprava v niektorých oblastiach je obmedzená a potrebuje modernizáciu.
História (stručne)
Územie dnešného Senegalu bolo domovom rôznych kráľovstiev a etnických spoločenstiev. Od 15. storočia sa pobrežie stalo miestom európskych obchodných staníc — významnú úlohu tu zohrával obchod s otrokmi. V 19. storočí sa Senegal stal súčasťou francúzskeho Západoafrického územia a prešiel kolonizačnými zmenami v správe a ekonomike. Nezávislosť od Francúzska bola vyhlásená v roku 1960 a od tej doby krajina prešla politickými a ekonomickými transformačnými procesmi.
Politika
Senegal je prezidentská alebo semi-prezidentská republika s viacerými politickými stranami. V rokoch 2012–2024 pôsobil ako prezident Macky Sall. Krajina je v regióne často považovaná za relatívne stabilnú demokraciu s aktívnou občianskou spoločnosťou, hoci čelí výzvam súvisiacim s korupciou, sociálnymi napätiami a regionálnymi konfliktami (napr. v Casamance).
Turizmus a prírodné pamiatky
Senegal ponúka rozmanité turistické atraktivity — mestská kultúra v Dakare, historické lokality (Gorée), národné parky (napr. Niokolo-Koba), delty a mangrovové oblasti (napr. Saloum), pláže v Casamance a bohaté vtáctvo a život v prírode. Turizmus je dôležitý pre miestne hospodárstvo, najmä v pobrežných regiónoch.
Výzvy a perspektívy
Medzi hlavné výzvy patrí boj proti chudobe, nezamestnanosti mladých ľudí, potreba rozvoja infraštruktúry a energetiky, dopady klimatických zmien (sucho, erózia), bezpečnostné otázky v regióne a potreba hospodárskej diverzifikácie. Perspektívy zahŕňajú rozvoj ťažby ropy a plynu, infraštruktúrne projekty, zlepšenie poľnohospodárskych techník a rast sektora služieb a turizmu.
Senegal zostáva jednou z kultúrne najživších krajín západnej Afriky s bohatou históriou, strategickou polohou pri Atlantickom oceáne a významným potenciálom pre hospodársky rozvoj pri súčasnom riešení sociálnych a environmentálnych výziev.
História
V 15. storočí prišli Portugalci na ostrov Gorée pri pobreží Dakaru. V 17. storočí tam prišli aj Francúzi a Holanďania. Tieto európske krajiny využívali ostrov ako obchodnú stanicu s otrokmi z pevniny, ktorú kontrolovali moslimské ríše Wolofov. Otroctvo neskôr Francúzsko vyhlásilo za nezákonné, ale krátko nato, okolo roku 1850, začali Francúzi Wolofov dobývať. Do roku 1902 bol Senegal súčasťou francúzskej kolónie Francúzska západná Afrika.
V januári 1959 sa Senegal a francúzsky Sudán spojili a vytvorili Maliansku federáciu, ktorá sa 20. júna 1960 stala úplne nezávislou na základe dohody o nezávislosti a odovzdaní moci podpísanej s Francúzskom 4. apríla 1960. Tento stav netrval dlho a Senegal a Mali sa rozpadli na samostatné štáty. V rokoch 1982 až 1989 sa Senegal a Gambia spojili a vytvorili Senegambiu.
Geografia
Na severe Senegalu tečie rieka Senegal. Na sever od rieky sa nachádza Mauritánia. Na východe hraničí s Mali, na juhu s Guineou-Bissau a na juhovýchode s Guineou. Gambia je ďalšia krajina vo vnútri Senegalu, pozdĺž rieky Gambia. Je dlhá približne 300 km.
Sever Senegalu je súčasťou Sahelu. Najvyššia hora je vysoká 581 m. Obdobie dažďov trvá od júna do októbra. Priemerná teplota na pobreží je približne 24 °C a vo vnútrozemí približne 27 °C.
Regióny
- Dakar
- Diourbel
- Fatick
- Kaffrine
- Kaolack
- Kédougou
- Kolda
- Louga
- Matam
- Saint-Louis
- Sédhiou
- Tambacounda
- Thiès
- Ziguinchor
Prehľadať