Francúzske Národné zhromaždenie (francúzsky Assemblée nationale) je jednou z dvoch komôr francúzskeho parlamentu v rámci Piatej republiky. Druhou komorou je Senát (Sénat).

Národné zhromaždenie sa skladá z 577 poslancov, z ktorých každý je volený v jednomandátovom volebnom obvode. Poslanci sa volia v každom volebnom obvode dvojkolovým systémom. Predsedá mu predseda, ktorý zvyčajne pochádza z najväčšej zastúpenej strany a ktorému pomáhajú podpredsedovia z celého zastúpeného politického spektra. Funkčné obdobie Národného zhromaždenia je päť rokov; prezident Francúzska však môže zhromaždenie rozpustiť (t. j.: vypísať nové voľby), pokiaľ ho nerozpustil v predchádzajúcom roku.

Oficiálnym sídlom Národného zhromaždenia je Palais Bourbon na ľavom brehu rieky Seiny.

Národné zhromaždenie predstavuje centrálny legislatívny orgán s významnou kontrolnou úlohou voči vláde. Jeho členovia reprezentujú vnútroštátne obvody, záujmy závislých území a aj francúzskych občanov žijúcich v zahraničí (pre tieto oblasti sú vyčlenené osobitné volebné obvody).

Zloženie a politická organizácia

  • Počet poslancov: 577.
  • Poslanecké kluby (parlamentné skupiny): poslanci sa zoskupujú do skupín podľa politickej príslušnosti; na vytvorenie platnej skupiny je potrebné minimálne 15 členov. Skupiny získavajú štátnu podporu, čas na vystúpenia v pléne a miesto v rokovacích orgánoch.
  • Výbory (stále komisii): Národné zhromaždenie pracuje cez niekoľko stálych výborov, ktoré pripravujú legislatívu a kontrolujú vládu. Medzi hlavné výbory patria napríklad:
    • Finančný výbor (rozpočet a verejné financie),
    • Výbor pre zákonodarné právo a ústavu,
    • Výbor pre sociálne veci,
    • Výbor pre zahraničné veci,
    • Výbor pre obranu a ozbrojené sily,
    • Výbor pre hospodárske záležitosti a pod.,

Voľby a volebný systém

  • Systém: dvojkolový väčšinový systém v jednomandátových obvodoch. Kandidát, ktorý získa nad 50 % platných hlasov v prvom kole a zároveň hlasov viac ako 25 % zaregistrovaných voličov, vyhráva hneď; inak sa koná druhé kolo.
  • Kto postúpi do druhého kola: postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov; okrem nich môžu postúpiť aj ďalší kandidáti, ktorí dosiahli aspoň 12,5 % z celkového počtu zaregistrovaných voličov (prahová hodnota sa týka registrovaných voličov, nie iba účastníkov). Ak do druhého kola postúpi len jeden kandidát, do finále postupuje druhý podľa počtu hlasov.
  • Mandát: päť rokov; možné sú predčasné voľby pri rozpustení zhromaždenia. V prípade uvoľnenia mandátu sa konajú doplňujúce voľby podľa pravidiel pre daný obvod.
  • Zastúpenie v záhraničí a zámorských územiach: volebné obvody zahŕňajú aj obvody v zámorí a pre francúzskych občanov v zahraničí (existujú osobitné obvody pre týchto voličov).

Právomoci a procedúry

  • Zákonodarná iniciatíva: návrhy zákonov môže predkladať vláda (projet de loi) i poslanci (proposition de loi). Vládne návrhy majú častejšie prioritu v procedúre.
  • Schvaľovanie zákonov: Národné zhromaždenie rokovania o návrhoch zákonov, prijíma pozmeňujúce návrhy a hlasuje o konečnom znení. V prípade rozporu so Senátom môže mať Národné zhromaždenie posledné slovo – zákon sa po ďalších čítaniach vráti do spoločnej komisie alebo sa o ňom rozhodne opätovným hlasovaním v Národnom zhromaždení.
  • Kontrola vlády: poslanci môžu klásť otázky vláde (ustálené procedúry pre ústne a písomné otázky), zriaďovať vyšetrovanie a komandovať vyšetrovacie výbory. Národné zhromaždenie môže vládu odvolať prijatím návrhu na vyslovenie nedôvery (musia zaň hlasovať absolútne väčšina poslancov).
  • Finančná kompetencia: zákony o štátnom rozpočte a sociálnom zabezpečení prechádzajú osobitným legislatívnym režimom s rýchlejšími lehotami na prerokovanie a právom zásadnej úpravy v prvej inštancii pre Národné zhromaždenie.
  • Konštitučné a mimoriadne právomoci: v ústavných otázkach sa Národné zhromaždenie podieľa na procese úprav ústavy spolu so Senátom a v špeciálnych situáciách môžu platiť osobitné procedúry (napr. rozhodovanie v režime naliehavých opatrení, použitie článku 49.3 Ústavy; týmto článkom môže vláda prinútiť prijatie zákona bez hlasovania, pokiaľ Národné zhromaždenie neprijme návrh vyslovenia nedôvery).

Vzťah k Senátu a úloha v politickom systéme

Národné zhromaždenie má v praxi väčšiu zákonodarnú a politickú váhu než Senát, pretože v prípade nepriechodnosti medzi komorami dokáže Národné zhromaždenie získať rozhodujúce slovo. Vláda je zodpovedná pred Národným zhromaždením, a preto politická väčšina v zhromaždení často určuje stabilitu vlády. Prezident síce menuje premiéra, avšak premiér a vláda spravidla musia mať podporu väčšiny v Národnom zhromaždení, aby mohli efektívne vládnuť.

Kultúra práce a verejná funkcia

Poslanci v Národnom zhromaždení vykonávajú legislatívnu, kontrolnú a zastupiteľskú funkciu: navrhujú a upravujú zákony, kontrolujú kroky vlády, reprezentujú voličov v teréne a pracujú v miestnych rezortoch. Parlamentné rokovania sú verejné a zverejňované, čo zvyšuje transparentnosť a umožňuje občanom sledovať činnosť svojich zástupcov.

Celkovým cieľom Národného zhromaždenia je zabezpečovať demokratické prijímanie právnych noriem, dohľad nad výkonom moci výkonnnej a zastupovanie záujmov občanov Francúzska v rámci Piatej republiky.