Thomas Tallis (narodil sa okolo roku 1505, zomrel 23. novembra 1585 v Greenwichi) patrí medzi najvýznamnejších anglických skladateľov renesancie a bol jednou z výrazných osobností cirkevnej hudby svojej generácie. Jeho dielo ovplyvnilo vývoj anglickej sakrálnej hudby a dodnes sa často uvádza v repertoári zborov a v nahrávkach ranonovovekej hudby.

Život a kariéra

O Tallisovej mladosti sa dochovalo len málo informácií. Podľa niektorých záznamov mohol začať svoju prax ako organista v Doveri a neskôr vo Waltham Abbey; po zrušení kláštorov krátko pôsobil v katedrále vCanterbury. Čoskoro bol vymenovaný za gentlemana kráľovskej kaplnky (Gentleman of the Chapel Royal) a až do svojej smrti zostal pevne spätý s kráľovským dvorm, kde slúžil ako hudobník a skladateľ.

Počas svojej dlhej pracovnej dráhy pôsobil v službách štyroch panovníkov: Henricha VIII, Eduarda VI, Máriu Tudorovú a Alžbetu I. Tallisovi boli za jeho prácu udelené výhody vrátane prenájmu domu v Kente a primeraného platu; podľa dobových prameňov mal dobré postavenie medzi kráľovskými hudobníkmi. Vlastnil tiež dom v Greenwichi, kde v roku 1585 zomrel.

V roku 1575 mu kráľovná Alžbeta IWilliamovi Byrdovi výsadu – licenciu, ktorá im poskytla výhradné právo na tlačenie a vydávanie hudby v Anglicku. Táto monopolná licencia mala veľký význam: hudobná tlač bola v 16. storočí relatívne novou technológiou a umožnila lepšie šírenie skladieb oboch skladateľov.

Hudobný štýl

Na začiatku 16. storočia bola cirkevná hudba často vysoko polyfónna: hlasy si navzájom napodobňovali a súčasne prebiehali rôzne hlasové línie. Tallis sa však dokázal prispôsobiť meniacim sa hudobným a náboženským požiadavkám doby. V mnohých svojich dielach uprednostnil zrozumiteľnejšie, homofónne skladanie (všetky hlasy sa pohybujú súčasne), čo lepšie vyhovovalo protestantským liturgickým potrebám za vlády Eduarda VI. Za vlády katolíckej Márie Tudorovny sa zase vrátil k bohatej polyfónii a zložitejším kontrapunktickým postupom.

Tallis bol známy aj tým, že čerpal inšpiráciu z hudobných noviniek prichádzajúcich z európskeho kontinentu a rád skúšal nové formy a textúr. Napísal množstvo sakrálnych piesní, motet a liturgických úprav, niektoré s latinským textom, iné s anglickým, podľa potreby liturgie a objednávky.

Hlavné diela a odkaz

  • Spem in alium – monumentálna 40-hlasová moteta, kde zbor rozdelil na štyridsať častí; pre svoje zloženie vyžaduje aspoň 40 spevákov, pričom každý hlas má vlastnú líniu. Dielo patrí k Tallisovým najznámejším a najobdivovanejším skladbám a dodnes vzbudzuje rešpekt pre svoj rozmer a stavebnú stavbu. Je možné, že vzniklo v 70. rokoch 16. storočia; tradície spájajú jeho vznik s udalosťami súvisiacimi s dvorom Alžbety I, hoci presné okolnosti nie sú isté.
  • Puer natus est nobis a Gaude gloriosa Dei mater – príklady Tallisovej bohatej polyfónie vytvorenej počas katolíckej obnovy za vlády Márie; ide o komplikované a prepracované viachlasé kompozície.
  • Diliges Dominum – medzi dielami, ktoré sa spájajú s Tallisovým majstrovstvom v kontrapunkte, sa nachádzajú aj kratšie kontrapunktické cvičenia a kanóny. Jeden z veľmi známych kanónov, často nazývaný jednoducho „Tallisov kánon“, sa stal obľúbeným učebným aj koncertným predmetom a neskôr inšpiroval viaceré aranžmány a úpravy.

Tallis zanechal hlboký vplyv na ďalší vývoj anglickej hudby: jeho schopnosť skladať rovnako pôsobivo v latinskej i anglickej liturgii, prispôsobiť sa meniacim sa náboženským požiadavkám a zároveň udržať vysokú umeleckú úroveň zabezpečila jeho miesto medzi najvýznamnejšími hudobníkmi doby. Jeho diela sú dodnes študované, nahrávané a pravidelne uvádzané v koncertoch zborovej hudby po celom svete.

Ďalšie zaujímavosti: Tallisova spolupráca s Byrdom a ich licenčný patent z roku 1575 je dôležitým dokladom o ranom komerčnom vydávaní hudby v Anglicku; tiež poukazuje na vysoké postavenie oboch skladateľov pri kráľovskom dvore. Mnohé Tallisove motetá a hymny neskôr ovplyvnili skladateľov nasledujúcich storočí a jeho meno zostáva v hudobnej histórii synonymom pre vrchol anglickej renesančnej sakrálnej tvorby.