Súhrnný plod je plod, ktorý sa vyvíja z jedného kvetu, ale kvet má viac ako jeden vaječník a tieto vaječníky sa pri raste plodu spájajú.

Plod, ktorý vyrastie len z jedného kvetu, ktorý obsahuje len jeden vaječník, nie je súhrnný plod, ale jednoduchý plod.

Nie zo všetkých kvetov s viacerými vaječníkmi vyrastú súhrnné plody; vaječníky niektorých kvetov sa tesne nespoja, aby vytvorili väčší plod.

Agregátne plody môžu byť aj vedľajšie plody. Pri akcesorických plodoch sa časti kvetu, ktoré nie sú vaječníkom, stávajú šťavnatými a tvoria súčasť plodu.

Medzi agregátne plody patria:

  • Malina (Rubus idaeus) – agregát drupelet (mnoho drobných kôstok, tzv. drupel), ktoré vznikajú z viacerých plodolistov jedného kvetu.
  • Černica (Rubus fruticosus) – podobne ako malina, agregát drobných drupelov, často väčší a pevnejší.
  • Jahoda (Fragaria) – akcesorický agregát; dužinatá časť jahody je zväčšeným receptáklom (nie je to samotný vaječník), na jej povrchu sú drobné nažky (achenes) – pravé plody.
  • Ruža – šípka (Rosa) – plod je akcesorický; vnútorné časti obsahujú množstvo achen (nažiek) obklopených zväčšeným hypantériom (šípka).
  • Magnólia – agregát plodoviek (follicetum), v ktorom sa vytvárajú početné plodovky (folikuly) obsahujúce semená.
  • Pivonka (Paeonia) – príklad agregátu plodoviek (folikúl), ktoré sa pri zrelosti otvárajú a uvoľňujú semená.
  • Niektoré druhy rodu Ranunculus a príbuzné – vytvárajú agregáty nažiek (achen) alebo ostatných suchých plodov.

Čo sa deje pri vývoji agregátneho plodu

  • Agregátne plody vznikajú z kvetu, ktorý má viaceré samostatné (apokarpné) plodolisty (karpely). Každý plodolist môže vyvinúť samostatný drobný plod (plôstku), ktoré sa pri raste zhlukujú do jednej súhrnnej štruktúry.
  • Typy drobných plodov v agregáte sa môžu líšiť: drupelky (drobné kôstkovice), acheny (nažky), folikuly (plodovky) alebo iné suché/družné formy.
  • Ak sú pri tvorbe plodu zapojené aj neplodočné časti kvetu (recepták, hypantérium), hovoríme o akcesorickom alebo pseudoplode (napr. jahoda, šípka).
  • Nie každé viacvaječníkové (viackarpelné) kvetenie skončí agregátom – ak sú karpely zvarená (synkarpné), vznikne jednoduchý plod.

Charakteristické znaky a rozpoznanie

  • Plod vzniká z jedného kvetu, ale z viacnásobného počtu plodolistov.
  • Agregát je tvorený množstvom drobných, často zreteľných jednotiek (plôstok), ktoré môžu byť buď dužinaté, alebo suché.
  • V mnohých prípadoch sú jednotlivé jednotky podobné: drupelky u Rubus, acheny u Fragaria, alebo folikuly u Magnolia/Paeonia.
  • Agregátne plody môžu byť adaptované na rôzne spôsoby šírenia semien — lesné druhy na zvieratá (dužinaté, chutné plody), suché jednotky na vietor alebo inú mechanickú disperziu.

Rozdiel medzi agregátnym (súhrnným) a súmerzným (viackvetovým) plodom

  • Agregátny plod – vzniká z jedného kvetu s viacerými samostatnými plodolistami (karpely).
  • Súmerzný (súmerzový) plod – vzniká zo súboru viacerých kvetov (inflorescencie); napr. ananás alebo moruša sú výsledkom zrastenia plodov viacerých kvetov.

Ekologický a hospodársky význam

  • Mnohé agregátne plody (malina, černica, jahoda) sú dôležité potravinársky a poľnohospodársky – sú chutné, výživné a ľahko zberateľné.
  • Ich štruktúra napomáha rozširovaniu semien prostredníctvom živočíchov (zoocória) a zároveň poskytuje atraktívne zdroje potravy pre opeľovače a drobnú faunu.

Stručne: agregátne (súhrnné) plody vznikajú z jedného kvetu s viacerými samostatnými plodolistami; ich rozmanité formy (drupelky, acheny, folikuly, akcesorické plody) tvoria dobre rozpoznateľnú skupinu plodov s veľkým ekologickým a hospodárskym významom.