Zvuky dychu sú zvuky, ktoré vznikajú pohybom vzduchu v dýchacom systéme. Používa sa aj pomenovanie zvuky pľúc alebo dýchacie zvuky. Niektoré dychové zvuky môže počuť ktokoľvek bez pomôcok (napr. pri veľmi nahlas počuteľnom pískaní), iné sú badateľné iba pri posluchu pľúc a dýchacích ciest stetoskopom. Zvuky dychu poskytujú lekárovi dôležité informácie o stave pľúc, dýchacích ciest a pohrudnice.
Na opis a identifikáciu dychových zvukov sa rutinne používa auskultácia (počúvanie stetoskopom). Lekár počúva počas nádychu aj výdychu, obidve pľúca symetricky — na hrudníku i na chrbte — a zvyčajne prechádza odspodu smerom nahor, aby porovnal jednotlivé zóny. Pri auskultácii sa hodnotí výška (frekvencia) zvukov — nízka, stredná alebo vysoká; intenzita — tiché, stredne hlasné, hlasné alebo veľmi hlasné; časovanie — či sú dominantné pri nádychu, pri výdychu alebo oboje; a lokalizácia — na ktorom mieste hrudníka sú počuteľné. Správna technika a tiché prostredie výrazne zlepšujú spoľahlivosť auskultácie.
Normálne typy dychových zvukov
- Vesikulárne (pľúcne) zvuky — najčastejšie normálne zvuky. Sú mäkké, nízko až stredne znejúce, pri nádychu dlhšie, pri výdychu kratšie. Najtypickejšie sú nad periférnymi oblasťami pľúc.
- Bronchovesikulárne zvuky — stredná intenzita a výška, normálne sa počujú v oblasti medzi lopatkami a pri sterne u detí.
- Bronchiálne (tracheálne) zvuky — hlasnejšie, vyššie a pri nádychu a výdychu viac vyrovnané; normálne sa počujú nad hrudnou časťou dýchalíc (trachea). Ak sú bronchiálne zvuky počuteľné nad periférnymi pľúcnymi poliami, môže to naznačovať patologický proces (napr. konsolidáciu pľúc).
Prídavné (patologické) dychové zvuky
- Štrekoty (crepitations, rales) — krátke, praskavé zvuky, ktoré sa často vyskytujú pri nádychu. Môžu byť jemné (fine) alebo hrubé (coarse). Typické pre pneumóniu, pľúcny edém alebo intersticiálne ochorenia.
- Pískoty (wheezes) — tónované, hučiace alebo pískajúce zvuky vznikajúce pri priechodnosti vzduchu cez stenózne dýchacie cesty. Častejšie pri výdychu; typické pre astmu, chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP) alebo bronchitídu.
- Rhonchi — hlbšie, chrumkavé alebo bubnové zvuky pripomínajúce chrčanie; často sú dôsledkom hlienu alebo sekrétu v väčších dýchacích cestách.
- Tretenie pohrudnice (pleurálny šelest) — drsný zvuk pri pohybe pohrudnicových listov, typický pri zápale pohrudnice (pleuritíde).
- Stridor — vysokofrekvenčný pískavý zvuk pri inšpirácii, ktorý indikuje čiastočnú obštrukciu horných dýchacích ciest (napr. pri edéme, cudzom tele alebo laryngotracheitíde). Je núdzovým príznakom.
Čo môžu znamenať konkrétne nálezy
- Bronchiálne zvuky nad pľúcnym parenchým — často znamenajú konsolidáciu pľúc (napr. pneumónia), keď je vzduch v alveolách vytlačený tekutinou alebo hnisom.
- Znížené alebo vymiznuté dychové zvuky — môžu indikovať pleurálny výpotok, pneumotorax, masívnu obezitu alebo veľmi slabé pľúcne ventilovanie (napr. po operácii).
- Difúzne jemné štrekoty — môžu poukazovať na pľúcny edém (kardiogénny) alebo intersticiálne fibrózy.
- Pískoty pri výdychu — typické pre obštrukčné ochorenia dýchacích ciest (astma, CHOCHP).
Technika auskultácie — praktické rady
- Pacient by mal sedieť vzpriamene, prípadne byť polohovaný tak, aby bol prístup k zadnej stene hrudníka.
- Požiadajte pacienta, aby dýchal hlboko cez ústa — nie príliš rýchlo, ale dostatočne hlboko, aby sa zvuky zintenzívnili.
- Používajte membránu stetoskopu (diaphragm) pre vyššie frekvencie a časť na nízke frekvencie podľa potreby; odstráňte oblečenie z miesta priameho kontaktu.
- Porovnávajte symetrické miesta: základne pľúc, stredné a horné zóny, predné i zadné oblasti a bočné plochy.
- V tichom prostredí a pri pokojnom pacientovi sú nálezy spoľahlivejšie.
Obmedzenia a doplnkové vyšetrenia
Auskultácia je cenné, rýchle a lacné vyšetrenie, ale jej citlivosť a špecificita sú obmedzené — je do značnej miery subjektívna a závisí od skúsenosti vyšetrujúceho. Pri podozrení na ochorenie sa auskultácia kombinuje s ďalšími vyšetreniami: rtg hrudníka, ultrazvuk pohrudnice, CT hrudníka, spirometria, pulzná oxymetria alebo krvné plyny a pri potreba aj bronchoskopia.
Kedy vyhľadať lekára
Ak pacient pociťuje dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, trvalé pískanie pri dýchaní, vysokú horúčku alebo zhoršujúce sa príznaky dýchacích ťažkostí, je potrebné vyhľadať lekárske vyšetrenie. Niektoré nálezy (napr. stridor, ťažká dyspnoe, cyanóza) vyžadujú urgentnú starostlivosť.
