King Kong je čiernobiely americký horor z roku 1933. Režírovali a produkovali ho Merian C. Cooper a Ernest B. Schoedsack. Scenár napísali Ruth Rose a James Ashmore Creelman podľa pôvodnej koncepcie Meriana C. Coopera a poviedky Edgara Wallacea. Vo filme si zahrali Fay Wray, Bruce Cabot a Robert Armstrong. Film mal premiéru v New Yorku 2. marca 1933 a stretol sa s vynikajúcim diváckym aj kritickým ohlasom.
Dej
Príbeh sleduje filmárov a dobrodruhov, ktorí na expedícii objavia tajomný ostrov Skull Island, obývaný prastarými monštrami vrátane obrovskej opice, známej ako Kong. Po jeho zajatí je Kong dopravený do New Yorku, kde sa vzburí a v dramatickom finále vylezie na Empire State Building, aby chytil mladú herečku Ann Darrow. Film skúma motívy divokosti versus civilizácie, fascinácie a obdivu voči „divokej“ kráse, ako aj tragický osud samotného Konga.
Tvorba a špeciálne efekty
Film preslávila predovšetkým inovatívna stop-motion animácii Willisa O'Briena, ktorá v tom čase predstavovala prelom v zobrazení fiktívnych tvorov. Efekty kombinovali modely, herecké nasnímanie v menšom merítku, matte painting a hrané zábery zo štúdia, čo umožnilo presvedčivo zobraziť Kongove strety s dinosauromi a jeho súboj v mestskom prostredí.
Hudba
Autora hudby bol Max Steiner, ktorého orchestrálny sprievod patrí medzi prvé použitia rozvinutého filmového leitmotívu. Steinerova hudba výrazne posilnila dramatický náboj filmu a stala sa vplyvným príkladom pre neskoršie filmové partitúry.
Obsadenie
- Fay Wray – Ann Darrow
- Bruce Cabot – Jack Driscoll
- Robert Armstrong – Carl Denham
- Ďalší herci v menších úlohách dopĺňali atmosféru expedície a mestských scén.
Prijatie, komerčný úspech a dedičstvo
King Kong sa stal komerčne úspešným a kultúrnym fenoménom, vplýval na divadlo, literatúru, rozhlas a neskôr televíziu. Film položil základy moderného zobrazovania monštier a bol často citovaný a napodobňovaný v populárnej kultúre. V roku 1991 ho Kongresová knižnica vyhlásila za "kultúrne, historicky a esteticky významný" a zaradila do Národného filmového registra na uchovanie.
Remaky a pokračovania
Pôvodný film inšpiroval priame pokračovanie už v roku 1933 – Son of Kong – a neskôr dva významné remaky: v roku 1976 (modernizovaná verzia) a v roku 2005, ktorého režisérom bol Peter Jackson. Každá nová adaptácia priniesla vlastný interpretačný prístup a modernejšie vizuálne techniky, no originál z roku 1933 zostáva uznávaný pre svoj historický význam.
Kultúrny význam
King Kong sa stal ikonou filmového priemyslu a symbolom vzťahu medzi človekom a prírodou, ako aj otázok exotizácie a komercializácie "druhej" kultúry. Jeho technické inovácie v oblasti efektov a hudby ovplyvnili ďalšie generácie filmárov a zostávajú predmetom štúdia filmových historikov a nadšencov kinematografie.
Poznámka: Scenár vznikol úpravami pôvodnej koncepcie a prácou viacerých scenáristov; prínos Edgara Wallacea a ďalších autorov k finálnej podobe sa historiograficky vníma rôzne, no kľúčové sú práve úpravy Ruth Rose a Jamesa Ashmorea Creelmana, ktoré vytvorili filmovú verziu príbehu.
