King Kong (1933) – čiernobiely filmový horor o obrovskej opici
King Kong (1933) – čiernobiely horor o obrovskej opici, ikonická stop‑motion animácia, nezabudnuteľné herecké výkony a kultúrny klenot uchovaný v Národnom filmovom registri.
King Kong je čiernobiely americký horor z roku 1933. Režírovali a produkovali ho Merian C. Cooper a Ernest B. Schoedsack. Scenár napísali Ruth Rose a James Ashmore Creelman podľa pôvodnej koncepcie Meriana C. Coopera a poviedky Edgara Wallacea. Vo filme si zahrali Fay Wray, Bruce Cabot a Robert Armstrong. Film mal premiéru v New Yorku 2. marca 1933 a stretol sa s vynikajúcim diváckym aj kritickým ohlasom.
Dej
Príbeh sleduje filmárov a dobrodruhov, ktorí na expedícii objavia tajomný ostrov Skull Island, obývaný prastarými monštrami vrátane obrovskej opice, známej ako Kong. Po jeho zajatí je Kong dopravený do New Yorku, kde sa vzburí a v dramatickom finále vylezie na Empire State Building, aby chytil mladú herečku Ann Darrow. Film skúma motívy divokosti versus civilizácie, fascinácie a obdivu voči „divokej“ kráse, ako aj tragický osud samotného Konga.
Tvorba a špeciálne efekty
Film preslávila predovšetkým inovatívna stop-motion animácii Willisa O'Briena, ktorá v tom čase predstavovala prelom v zobrazení fiktívnych tvorov. Efekty kombinovali modely, herecké nasnímanie v menšom merítku, matte painting a hrané zábery zo štúdia, čo umožnilo presvedčivo zobraziť Kongove strety s dinosauromi a jeho súboj v mestskom prostredí.
Hudba
Autora hudby bol Max Steiner, ktorého orchestrálny sprievod patrí medzi prvé použitia rozvinutého filmového leitmotívu. Steinerova hudba výrazne posilnila dramatický náboj filmu a stala sa vplyvným príkladom pre neskoršie filmové partitúry.
Obsadenie
- Fay Wray – Ann Darrow
- Bruce Cabot – Jack Driscoll
- Robert Armstrong – Carl Denham
- Ďalší herci v menších úlohách dopĺňali atmosféru expedície a mestských scén.
Prijatie, komerčný úspech a dedičstvo
King Kong sa stal komerčne úspešným a kultúrnym fenoménom, vplýval na divadlo, literatúru, rozhlas a neskôr televíziu. Film položil základy moderného zobrazovania monštier a bol často citovaný a napodobňovaný v populárnej kultúre. V roku 1991 ho Kongresová knižnica vyhlásila za "kultúrne, historicky a esteticky významný" a zaradila do Národného filmového registra na uchovanie.
Remaky a pokračovania
Pôvodný film inšpiroval priame pokračovanie už v roku 1933 – Son of Kong – a neskôr dva významné remaky: v roku 1976 (modernizovaná verzia) a v roku 2005, ktorého režisérom bol Peter Jackson. Každá nová adaptácia priniesla vlastný interpretačný prístup a modernejšie vizuálne techniky, no originál z roku 1933 zostáva uznávaný pre svoj historický význam.
Kultúrny význam
King Kong sa stal ikonou filmového priemyslu a symbolom vzťahu medzi človekom a prírodou, ako aj otázok exotizácie a komercializácie "druhej" kultúry. Jeho technické inovácie v oblasti efektov a hudby ovplyvnili ďalšie generácie filmárov a zostávajú predmetom štúdia filmových historikov a nadšencov kinematografie.
Poznámka: Scenár vznikol úpravami pôvodnej koncepcie a prácou viacerých scenáristov; prínos Edgara Wallacea a ďalších autorov k finálnej podobe sa historiograficky vníma rôzne, no kľúčové sú práve úpravy Ruth Rose a Jamesa Ashmorea Creelmana, ktoré vytvorili filmovú verziu príbehu.
Playbill z roku 1933
Obsadenie
- Fay Wray ako Ann Darrow
- Bruce Cabot ako Jack Driscoll
- Robert Armstrong ako Carl Denham
- Frank Reicher ako kapitán Englehorn
- James Flavin ako Briggs
- Victor Wong ako kuchár Charlie
- Sam Hardy ako Charles Weston
Príbeh
Je to veľká hospodárska kríza. Ann Darrowová je chudobná mladá žena. Súhlasí, že pôjde na vzdialený ostrov, aby tam s režisérom Carlom Denhamom nakrútila film. Na ostrove Ann unesú domorodci a predložia ju ako obeť obrovskej gorile menom Kong. Ten sa do nej zamiluje a vezme ju na svoje tajné miesto v džungli. Zachráni ju Denham a posádka lode. Konga chytia a odvezú do New Yorku, kde ho vystavia. Utečie. Zajme Ann a vynesie ju na vrchol Empire State Building. Zostrelia ho vojenské lietadlá.
Príjem
Podľa Variety bol film silným dobrodružstvom. New York Times považovali film za fascinujúce dobrodružstvo. Film sa v nacistickom Nemecku nepremietal, pretože sa považoval za hrozbu pre árijské ženstvo. V roku 2002 Roger Ebert napísal, že špeciálne efekty nezodpovedajú moderným štandardom, ale film zostáva jedným z tých, "ktoré stále nejako fungujú". V roku 2009 si King Kong držal priemerné skóre 100 % "Certified Fresh" na základe 46 recenzií na Rotten Tomatoes. Pri svojom prvom uvedení film zarobil približne 2 milióny dolárov. Jeho celková suma za otvárací víkend sa odhadovala na 90 000 dolárov. Po opätovnom uvedení v roku 1952 Variety odhadol, že film v tom roku zarobil na domácich požičovniach kumulatívne 4 milióny dolárov.
Otázky a odpovede
Otázka: V ktorom roku bol uvedený pôvodný film King Kong?
Odpoveď: Pôvodný film King Kong bol uvedený v roku 1933.
Otázka: Kto film režíroval a produkoval?
Odpoveď: Film režírovali a produkovali Merian C. Cooper a Ernest B. Schoedsack.
Otázka: Kto napísal scenár k filmu?
Odpoveď: Scenár napísali Ruth Rose a James Ashmore Creelman.
Otázka: Kto napísal príbeh, ktorý inšpiroval scenár?
Odpoveď: Príbeh, ktorý inšpiroval scenár, napísali Cooper a Edgar Wallace, ako aj román Delosa Lovelacea.
Otázka: Čím sa preslávil King Kong?
Odpoveď: King Kong je známy vďaka stop-motion animácii Willisa O'Briena.
O: Hudbu ku King Kongovi napísal Max Steiner.
Otázka: Kto zložil hudbu ku King Kongovi?
Otázka: V ktorom roku bol film vybraný na uchovanie v Národnom filmovom registri ?
Odpoveď:King Kong bol vybraný do Národného filmového registra v roku 1991.
Prehľadať