Slaná krevetka je malá krevetka žijúca v slanej vode. Krevety v slanom náleve sú Artemia, rod vodných kôrovcov, ktorý sa od obdobia triasu (navonok) zmenil len málo. Často sa vyskytujú v slaných rybníkoch a močiaroch, v príliš sladkej vode dlhšie neprežijú. Artémie sa vyhýbajú väčšine druhov predátorov, ako sú ryby, pretože obývajú vody s vysokou slanosťou. Typické koncentrácie soli, v ktorých sa artémie udržiavajú, sa líšia podľa druhu a lokálnej populácie — pohybujú sa od niekoľkých až po niekoľko stoviek častíc na tisíc; bežná morská voda má približne 35 častíc na tisíc, mnohé populácie artémií však najlepšie prosperujú pri vyšších hodnotách (napríklad 50–150 častíc na tisíc). Dospelé jedince dorastajú zvyčajne do niekoľkých milimetrov až ~1–2 cm, pričom samice sú často väčšie ako samce.

Biológia, stavba tela a dýchací systém

Telo Artemia je typicky rozdelené na hlavu, hruď a brucho a celé je pokryté pevným exoskeletom z chitínu. Pod exoskeletom sú svaly, ktoré sú vnútornými pripojeniami viazané na kostru zvonka. Pohyb zabezpečujú hlavne pravidelné pohyby pahlavných (listovitých) končatín pozdĺž tela a prudké údery chvostového štítu pri úniku pred nebezpečenstvom.

Dýchajú prevažne prostredníctvom žiab, ktoré sú súčasťou listovitých hrudných končatín (phyllopodia). Dýchací plyn sa transportuje otvoreným obehovým systémom; srdce pumpuje hemolymfu do tela. Niektoré druhy artémií obsahujú v hemolimfe bielkovinu podobnú hemoglobínu, ktorá zvyšuje schopnosť prenášať kyslík pri nízkych hladinách rozpusteného kyslíka. Žiabre a špecializované exkrečné žľazy zároveň pomáhajú regulovať vnútornú rovnováhu soli, vody a odstraňovať oxid uhličitý.

Výživa a ekológia

Artemia sú prevažne filter-feederi: živí sa mikroskopickými riasami (fytoplanktónom), baktériami a organickým detritom zachytávaným na pohybujúcich sa hrudných končatinách. Ich intenzívne veľké populácie môžu významne ovplyvniť koncentráciu fytoplanktónu v slaných jazerách, čím zasahujú do potravinovej siete miestnych biotopov.

Rozmnožovanie a životný cyklus

Artémie majú zaujímavý rozmnožovací režim prispôsobený premenlivým podmienkam prostredia. Pri priaznivých podmienkach rodia samice živé nauplii (živorodé rozmnožovanie), pri nepriaznivých podmienkach produkujú odolné cystické vajíčka (cysty) — suché, latentné embryá, ktoré môžu prežiť roky bez vody a po opätovnom zalievaní sa synchronizovane vyliahnu. Táto schopnosť vysvetľuje ich úspech v dočasných a extrémnych slaných biotopoch.

Prispôsobenie slanému prostrediu

Aby prežili v hyperhalinických podmienkach, artémie kombinujú viaceré fyziologické mechanizmy: sú schopné regulovať vnútornú koncentráciu iontov pomocou žiab a exkrečných žliaz, majú často zvýšenú koncentráciu respiračných pigmentov a produkujú odolné cysty. Periodické línanie (ecdýza) im umožňuje rásť a meniť exoskelet pri náhlej zmene podmienok.

Význam pre človeka

Artemia má veľký význam v akvakultúre — najmä nauplii slúžia ako kvalitné kŕmenie pre larvy rýb a kôrovcov v chove. Komerčne sa zbierajú a spracúvajú cysty, ktoré sú ľahko skladovateľné a po rehydratácii poskytujú živú potravu. Okrem toho sa artémie používajú v ekologických štúdiách a monitoringu slanosti či znečistenia vodných nádrží.

Ďalšie zaujímavosti

  • Samci majú často modifikované prvé pár tykadiel (antény), ktoré používajú na zovretie samice počas párenia.
  • Ich schopnosť vytvárať cysty z nich robí obľúbený modelový organizmus v laboratórnych experimentoch, vzdelávaní a toxikologických testoch.
  • Populácie artémií sa geograficky a ekologicky líšia — existujú rôzne druhy a ekologické formy prispôsobené rôznym úrovniam slanosti a podmienkam.

Vďaka kombinácii jednoduchého telového plánu, odolnej reprodukcie a adaptácií na extrémne podmienky sú Artémie úspešnou skupinou kôrovcov s dôležitou ekologickou a ekonomickou úlohou v slaných biotopoch i priemyselnom akvakultúrnom chove.