Cancioneiro Geral (čo znamená "Všeobecná kniha piesní") je rozsiahla antológia (zbierka) portugalskej poézie, ktorú zostavil básnik Garcia de Resende (1470–1536). Kniha vyšla tlačou v roku 1516 a obsahuje básne autorov z 15. a 16. storočia. Ide o najväčšiu známe zboru portugalskej poézie z tohto obdobia, napísanú prevažne v portugalčine, no s počtom textov aj v kastílčine. V zbierke je približne 1 000 básní od 286 autorov a tematicky pokrýva široké spektrum — od dvornej lyriky cez náboženské skladby až po elegie a občasné epické náznaky. Cancioneiro Geral je kľúčovým prameňom pre dejiny portugalskej poézie raného novoveku: bola to jedna z prvých významnejších básnických zbierok vytlačených v Portugalsku a súbor, ktorý zhromaždil to, čo sa na dvore a v literárnom prostredí vtedy spievalo a písalo. Kniha bola znovu vydaná v roku 1846 v Stuttgarte v Nemecku, editorom tohto vydania bol Eduard Heinrich von Kausler. Do Cancioneiro Geral boli zaradené napríklad básne Francisca de Sá de Miranda. Z hľadiska formátu a významu sa Cancioneiro Geral niekedy prirovnáva ku Carmine Burane alebo k Tóttelovým Miscellaniám.
Resendeho spevník nadväzuje na tradíciu iberských cancionerov — predovšetkým na kastílske zbierky, ako bol napríklad Baenaov spevník (Cancionero de Baena, 1445) alebo Všeobecný spevník (Cancionero general) Hernanda del Castilla z roku 1511. Garcia de Resende, ktorý pôsobil ako dvoran a kronikár na dvore kráľa Manuela I., zhromaždil texty vytvorené od polovice 15. storočia po začiatok 16. storočia; zhruba 150 skladieb je napísaných v kastílčine, zvyšok v portugalčine. Na rozdiel od niektorých kastílskych cancionerov však Resende nezoradil básne prísne tematicky — usporiadanie je rozmanité a často odráža zvyky a prednosti dvorského prostredia.
Tematicky dominuje dvorno-rytierna lyrika: piesne o láske, dvorských cnostiach a nevoľných záležitostiach dvorského života, ale nechýbajú ani náboženské texty, elegie, satiry, obradné piesne či príležitostné (occasional) skladby. Literárne sú tieto básne zaujímavé kombináciou tradičných strofických foriem a silného zamerania na zvuk, rytmus a fonetickú organizáciu veršov — na rozdiel od starej trubadúrskej tradície, kde bola poézia predovšetkým spevom a sprievodom tanca, v Cancioneiro lyrické texty často vystupujú ako autonómne literárne diela, ktorých tempo vyplýva zo zvukovej štruktúry verša a strofickej organizácie.
Význam Cancioneiro Geral spočíva nielen v rozsahu, ale aj v tom, že zachoval množstvo diel od autorov, ktorí by inak zostali známi len fragmentárne alebo vôbec. Medzi zastúpených autorov patria napríklad João Roiz de Castel-Branco, Francisco de Sá de Miranda, Bernardim Ribeiro a samotný Garcia de Resende, ktorí predstavujú prechod od stredovekej lyriky k novorenesančným prúdom. Zbierka je preto nevyhnutná pre štúdium jazykového vývinu, poetických foriem a kultúrnych súvislostí portugalskej literatúry na prahu novoveku. Dnes sú k dispozícii historické tlače, kritické edície a digitálne reprodukcie, ktoré umožňujú odborné aj populárne štúdium tejto bohatej antológie.
