Christine de Pizan, niekedy známa ako de Pisan, (Benátky 1364 – asi 1430) bola taliansko‑francúzska neskoro‑stredoveká spisovateľka. Väčšinu detstva a veľkú časť dospelého života prežila v Paríži, neskôr sa usadila v opátstve v Poissy. Písala výhradne vo svojom adoptívnom jazyku – stredofrancúzštine – a celým svojím dielom sa postavila proti prevládajúcemu mužskému monopolu v oblasti literatúry a intelektuálneho života. Je všeobecne považovaná za prvú európsku profesionálnu spisovateľku: písanie sa pre ňu stalo povolaním, ktorým živila seba aj rodinu.
Život
Narodila sa v Benátkach do rodiny, ktorá sa neskôr presťahovala na francúzsky kráľovský dvor. V mladom veku sa vydala (v roku 1380 vo veku približne 15 rokov) a asi o desať rokov ovdovela; táto strata ju prinútila hľadať živobytie mimo tradičných rodinných zdrojov. Ako vdova so synmi sa obrátila na písanie a na dvorových patrónov, čím si postupne vybudovala povesť literárnej odborníčky, poradkyne a autorky na objednávku.
Diela a hlavné témy
Písala poéziu aj prózu, vrátane politických traktátov, morálnych diel, panegyrík, životopisov a návodov či rád pre ženy. Medzi jej najslávnejšie práce patrí Le Livre de la Cité des Dames (Kniha o Meste dám) a Le Trésor de la Cité des Dames (Poklad Mesta dám) – alegorické a poučné spisy, v ktorých zhromažďuje príklady slávnych, cnostných a vzdelaných žien zo staroveku i stredoveku, aby vyvrátila bežné negatívne stereotypy o pohlaví. V dielach často využívala historické a biblické príklady, rétoriku a alegóriu; jej cieľom bolo nielen obhájiť právo žien na učenie a cnosť, ale aj ponúknuť praktické rady pre každodenný život a spoločenské správanie.
Christine otvorene kritizovala misogynné pasáže obľúbených textov svojej doby (napríklad Roman de la Rose) a zapojila sa do intelektuálnych sporov, ktoré dnes bývajú označované ako „querelle des femmes“ (spor o postavenie žien). Okrem obrany žien písala aj politické listy a pochvalné ódy pre panovníkov a mocných patrónov, čo jej zabezpečilo dvorovú podporu a objednávky.
Profesionalita a metóda
Počas približne 30‑ročnej aktívnej literárnej činnosti (približne 1399–1429) napísala približne 41 diel. Ako profesionálna autorka pracovala na objednávku, získavala mecenášov a poskytovala texty na mieru – od alegorických dlhých skladieb až po krátke epistoly. Jej štýl kombinuje erudíciu, rétorickú disciplínu a praktický dôraz na morálne a spoločenské poučenie. V dielach cítiť snahu formulovať argumenty logicky a citovať historické autority, čo jej dodávalo vážnosť v očiach súčasníkov.
Vplyv a odkaz
Jej vplyv sa rýchlo rozšíril po celej Európe: jej rukopisy sa rozmnožovali, niektoré boli iluminované a jej myšlienky prenikali medzi šľachtu aj vzdelanú mestskú spoločnosť. Ovplyvnila spoločenské vnímanie žien a slúžila ako vzor nielen pre autorky nasledujúcich storočí, ale aj pre tých, ktorí sa zaoberali otázkami ženského vzdelania, cnosti a práv. Pre mnohých Európanov znamenala posilnenie dôvery žien v ich schopnosti a právo na verejnú participáciu v kultúrnom živote.
V modernej historiografii je Christine často vnímaná ako predchodkyňa feministického myslenia, hoci niektorí bádatelia upozorňujú, že interpretácia jej diel ako priamo „moderného feminizmu“ môže byť zjednodušená alebo nesprávna. Jej obhajoba žien často spája tradičné cnosti s požiadavkou na vzdelanie a uznanie – skôr než radikálna konfrontácia so spoločenským poriadkom ide o systematickú argumentačnú obranu práv a dobrého mena žien v rámci stredovekej kultúry.
Christine de Pizan zostáva dôležitou postavou európskej kultúrnej histórie: dokázala, že žena môže písať profesionálne, že literatúra môže slúžiť spoločenským a morálnym cielom, a svojou tvorbou položila základy pre neskoršie diskusie o pohlaví, vzdelaní a verejnom postavení žien.
