Kuša alebo arbalest je mechanická strelná zbraň pripomínajúca luk, ktorý sa skladá z oblúka podobného luku nazývaného strmeň (angl. prod) a priečneho tela nazývaného pažba, doplnená o spúšťací mechanizmus. Namiesto dlhého napínacieho oblúka používa kuša krátky, veľmi tuhý oblúk, na ktorom je napnutá tetiva; projektily sú krátke šípy (tzv. blesky alebo anglicky bolts), často kratšie a mohutnejšie než bežné šípy. Kuša typicky obsahuje aj mechanické prvky ako západka (nut), spúšť a často opierku alebo kovový strmeň pre jednoduchšie natiahnutie tetivy.

História

Prvé formy mechanických kuší vznikli nezávisle na viacerých miestach. Kušu pravdepodobne prvýkrát vynašli v Číne približne v 6. storočí pred n. l., kde sa vyvinuli aj varianty s opakovaným nabíjaním (napr. čínska repetitívna kuša známa ako chu-ko-nu). Gréci si vyvinuli vlastnú podobu kuše samostatne v 4. storočí pred n. l., známa napríklad ako gastraphetes a neskôr balistické varianty. Rimania používali podobné prístroje a nazývali ich arcuballista.

V stredoveku sa kuša stala v Európe mimoriadne rozšírenou. Európske arbalesty dosahovali vysokú silu a presnosť a boli cené pre svoju schopnosť preraziť brnenie. Arabskí kronikári nazývali kušu qaws Ferengi, čo znamená "franský luk", pretože ju často používali križiaci. Kuša zohrala významnú úlohu v pevnostnom a poliovom boji až do nástupu palných zbraní v neskorom stredoveku a ranom novoveku.

Konštrukcia a typy

Kuša sa skladá z niekoľkých základných častí: pažba (tiller), strmeň (prod/limb), tetiva, spúšťací mechanizmus (nut alebo západka) a šípový vodič. Projektily sa označujú ako blesky (quarrels alebo bolts). Typy kuší zahŕňajú:

  • Ručná (ľahká) kuša – malá, používaná tiež na lov a na blízku obranu.
  • Arbalest / ťažká kuša – veľké stredoveké kuše s vysokou ťažnou silou, často používajúce chodítka alebo pomocné zariadenia na natiahnutie.
  • Repetitívna kuša – mechanizmy umožňujúce rýchle po sebe idúce výstrely (napr. čínska chu-ko-nu).
  • Moderné kuše – používajú recurved alebo compound konštrukciu, často s kladkami, piestami a brzdiacimi systémami; majú pokročilé mieridlá a pomôcky na natiahnutie (krúžky, vodiaciu sánku, výstužné popruhy).

Mechanika a nabíjanie

Keďže strmeň kuše je krátky a tuhý, energia uložená v natiahnutej tetive môže byť veľmi vysoká aj pri relatívne malej dĺžke. To znamená, že jediný výstrel môže mať značnú prestrelovaciu schopnosť. Na druhej strane natiahnutie silnej kuše rukou je často náročné, preto bolo vynájdených viac mechanizmov na uľahčenie natiahnutia: kľukové navíjacie zariadenia, chodítka (stirrups), pákové systémy alebo špeciálne kovové kliešte. Moderné varianty používajú aj mechanické palice (cocking devices) a koľajnice pre presnejšie uloženie blesku.

Výhody a nevýhody

V porovnaní s bežným lukom majú kuše niekoľko výhod a nevýhod. Medzi hlavné výhody patrí:

  • Vysoká energia rany a schopnosť preniknúť brnením.
  • Väčšia presnosť na kratšie a stredné vzdialenosti; mira sa udržuje stabilnejšou vďaka opretej pažbe.
  • Relatívne ľahšie osvojenie si presnej streľby — strelcovi stačí namieriť a spustiť; nie je potrebné udržiavať natiahnutú tetivu pri mírení.

Medzi nevýhody patrí:

  • Pomalyšia frekvencia paľby — natiahnutie ťažkej kuše môže trvať výrazne dlhšie než natiahnutie luku.
  • Obmedzený efektívny dostrel v porovnaní s dlhým lukom (dlhý luk), iný balistický profil strely.
  • Väčšia hmotnosť a zložitejšie mechanické súčasti, ktoré sa môžu poškodiť alebo zlyhať.

Použitie v boji a love

V stredoveku slúžila kuša ako ostrostrelecká zbraň schopná likvidovať ťažko obrnených bojovníkov na relatívne veľkú vzdialenosť. Proti ľahko chráneným cieľom môže byť za úderu smrteľná už jediná strela; proti obrneniu závisí efekt od hrúbky a typu brnenia a od energie blesku. Kuše sa tiež používali pri obliehaniach — mohli byť umiestnené za hradbami a strieľali presne do hradných brán, priechodov a na obliehacie stroje.

Kuša dnes

Streľba z kuše je dnes populárnym športom aj formou rekreácie. Moderné športové kuše sú navrhnuté pre presnosť, bezpečnosť a opakovateľnosť zásahov; používajú sa na terčovú streľbu i na špecifické súťaže. V mnohých krajinách sa tiež používa modernejšia kuša na lov, pričom právne predpisy upravujú jej použitie, minimálne veky, povolenia a obdobie lovu.

Bezpečnosť a právne aspekty

Kuša je silná zbraň, preto je dôležité dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá: nikdy nemieriť na ľudí alebo zvieratá mimo zákonného lovu, používať ochranné pomôcky pri streľbe, skontrolovať technický stav zbrane pred každým použitím a dodržiavať miestne zákony týkajúce sa vlastníctva a používania kuší. V rôznych štátoch platia odlišné obmedzenia — niekde sú kuše považované za zbrane na voľný predaj, inde vyžadujú registráciu či povolenie.

Kuša ako technologický a historický fenomén predstavuje zaujímavý prechod medzi tradičnými lukmi a neskoršími palnými zbraňami: kombinovala mechanickú silu so zameraním na presnosť a stala sa dôležitou súčasťou vývoja vojenských a loveckých techník.