D♭ dur (Des-dur): definícia, tóninová značka, relatívne a paralelné moly
D♭ dur (Des-dur): prehľad stupnice, tóninovej značky, relatívnych a paralelných molov. Teória, príklady skladieb a modulácie od Chopina, Debussyho a Dvořáka.
D♭ dur (Des‑dur) je durová stupnica založená na tóne D♭. Základná chromatická podoba stupnice je: D♭ – E♭ – F – G♭ – A♭ – B♭ – C – D♭. Jej tóninová signatúra obsahuje päť molových znamienok (♭): B♭, E♭, A♭, D♭ a G♭. Tónina pôsobí teplým, zamatovým zafarbením, preto ju obľubovali skladatelia romantizmu a impresionizmu.
Tónika, dominanty a enharmonická príbuznosť
Tónika je akord D♭ dur (D♭–F–A♭). Subdominantou je G♭ dur, dominantou A♭ dur. Des‑dur je enharmonicky ekvivalentná s cis‑dur (C♯ dur), čo znamená, že znie rovnako ako C♯ dur, ale zapisuje sa inak (päť♭ oproti siedmim#).
Relatívne a paralelné moly
Jeho relatívna mol je h♭mol a (správne B♭ mol) — teda malá tónina so zhodnou tóninovou značkou (päť♭). Jeho paralelná mol je d♭mol (Des‑mol), ktorá je teoretickou paralelnou tóninou. Des‑mol je však v praxi veľmi neobvyklá, pretože by vyžadovala osem♭ (vrátane dvojitých krížikov alebo dvojitých molí v notácii), čo je nepraktické; namiesto nej sa zvyčajne používa enharmonicky ekvivalentná cis‑mol (C♯ mol), ktorá sa zapisuje jednoduchšie (so štvoricou krížikov).
Využitie v hudbe — príklady
Des‑dur sa často objavuje v klavírnej a orchestrálnej literatúre. Napríklad:
- Fryderyk Chopin — Prelúdium č. 15 (Op. 28), známe ako „Kvapka dažďa“: hlavná časť je v D♭ dur a stredná časť modulujúc prechádza do cis‑molu (enharmonicky súvisiaca molová farba).
- Chopin — Fantaisie‑impromptu (Op. 66): dielo je primárne v cis‑mole, no stredná časť prechádza do D♭ dur (praktické využitie enharmonickej rovnosti).
- Claude Debussy — Clair de lune: hlavné pasáže sú v D♭ dur a Debussy využíva prechody do cis‑molu pre farebné kontrasty.
- Antonín Dvořák — „Novosvetská“ symfónia (Symfónia č. 9) — pomalá časť obsahuje krátke modulácie a momenty, kde sa z D♭ dur objavujú prechody do blízkych molových tónín (vrátane cis‑molu).
V súhrne: D♭ dur (Des‑dur) s piatimi♭ je bohatá, melodicky prívetivá tónina, často používaná pre svoje farebné vlastnosti; jej relatívna mol je B♭ mol a paralelnou molou je teoretický D♭ mol, ktorý sa však v praxi obchádza zápisom ako cis‑mol (C♯ mol).
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to D♭major?
Odpoveď: D♭ dur je durová stupnica založená na tóne D♭.
Otázka: Koľko rovností je v tóninovej signatúre D♭ dur?
Odpoveď: Kľúčová signatúra D♭ dur má päť rovností.
Otázka: Aká je relatívna moll D♭ dur?
Odpoveď: Relatívna mol D♭ dur je h♭ mol.
Otázka: Aká je paralelná moll D♭ dur?
Odpoveď: Paralelná moll D♭ dur je D♭ mol, ale zvyčajne sa nahrádza C♯ mol, pretože D♭ mol má osem rovností, čo ju robí nepraktickou.
Otázka: Do akej tóniny moduluje Chopin v Prelúdiu č. 15 D dur strednú časť?
Odpoveď: V strednej časti Prelúdia č. 15 D dur Chopin moduluje do cis mol.
Otázka: Prečo Chopin v strednej časti svojej Fantázie-Impromptu prechádza do D dur?
Odpoveď: Chopin prechádza na D dur v strednej časti svojej Fantázie-impromptu, pretože cis moll má príliš veľa ostrých tónov, takže jej použitie je nepraktické.
Otázka: Do akej tóniny prechádza v Novosvetskej symfónii Antonína Dvořáka významná časť pomalej časti?
Odpoveď: Antonín Dvořák prechádza do cis mol pre významnú časť v pomalej časti Novosvetskej symfónie.
Prehľadať