D♭ moll — definícia, notácia a príklady v hudbe
D♭ moll — definícia, notácia a príklady v hudbe: enharmonické vzťahy, analýza a slávne ukážky od Mahlera a Brucknera.
D♭ moll je teoretická tónina založená na tóne D♭. Ide o vzácne zapisovanú molovú tóninu, pretože jej notácia by vyžadovala veľké množstvo béčok vrátane jedného dvojitého béčka. Z praktických dôvodov sa preto takmer vždy zapisuje ako jej enharmonický ekvivalent c♯ moll.
Notácia a stupnica
Pri pokuse o zápis D♭ prirodzeného molu by sa stupnica zapísala takto (mená tónov vrátane znamienok): D♭ – E♭ – F♭ – G♭ – A♭ – B𝄫 – C♭. To znamená, že v základnej notácii by bolo potrebné sedem jednoplošných béčok (B, E, A, D, G, C, F) plus jedno dvojité béčko (B𝄫) na zníženie šestého stupňa. Pretože bežné kľúčové znamenie obsahuje len jednoplošné krížiky alebo béčka, vzniká praktický problém so zápisom B𝄫 v kľúčovom znaku — to je dôvod, prečo sa D♭ moll považuje za teoretickú tóninu.
Enharmonický ekvivalent a prečo sa uprednostňuje c♯ moll
Enharmonicky znie D♭ rovnaké ako C♯, takže D♭ moll znie rovnako ako c♯ moll, ktorú je jednoduchšie zapísať (c♯ moll má štandardné kľúčové znamenie s 4 krížikmi: F♯, C♯, G♯ a D♯). Z praktických dôvodov pre čitateľnosť partitúr a zjednodušenie harmonických analýz hudobní autori a vydavatelia uprednostňujú zápis v c♯ moll.
Príklady v hudobnej praxi
Napriek tomu sa v partitúrach niekedy stretávame so zápismi v D♭ moll, najmä keď autor chce zachovať určitú menovú súdržnosť alebo keď sú pasáže transponované z príbuzných tónin. Napríklad Mahlerov tematický motív „der kleine Appell“ („výzva k poriadku“) sa v jeho Štvrtej symfónii objavuje notovaný v D♭ moll, zatiaľ čo v Piatej symfónii sa ten istý motív vyskytuje notovaný v c♯ moll. V Adagiu z Mahlerovej Symfónie č. 9 sa sólová fagotová téma prvýkrát objavuje v D♭ moll a neskôr sa vracia notovaná ako c♯ moll. Podobne má Adagio Brucknerovej Symfónie č. 8 frázy, ktoré sú tónovo v D♭ moll, ale v partitúre sú zapísané ako c♯ moll.
Praktické dôsledky pre interpretov a analytikov
Pre interpretov a dirigentov je dôležité rozlišovať medzi zvukom (ktorý je enharmonicky rovnaký) a notáciou (ktorá ovplyvňuje čitateľnosť, fingering, transpozíciu a respiračné miesta spevákov či dychových hráčov). Pri analýze partitúry treba brať do úvahy, prečo bol autor zvolený určitý zápis — niekedy ide len o notovú konvenciu, inokedy o zámer zachovať súvislosť s inými tóninami v diele.
Stupnice a tóny
| · v · t · e Diatonické stupnice a klávesy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| V tabuľke je uvedený počet tónových stupníc. Mínusové stupnice sa píšu malými písmenami. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to d-mol?
Odpoveď: D-mol je teoretický kľúč založený na hudobnej note D♭.
Otázka: Koľko rovností je v tónine d-mol?
Odpoveď: Signatúra tóniny d-mol má sedem rovností a jednu dvojitú rovnosť.
Otázka: Prečo sa zvyčajne píše ako jej enharmonický ekvivalent c-mol?
Odpoveď: Pretože má toľko rovností, píše sa d♭mol zvyčajne ako jej enharmonický ekvivalent c♯mol.
Otázka: Môžete uviesť príklad?
Odpoveď: Mahlerov tematický motív "der kleine Appell" ("výzva k poriadku") z jeho Štvrtej a Piatej symfónie je v Symfónii č. 4 napísaný v d♭moll, ale v Symfónii č. 5 je v c♯moll. V Adagiu jeho Symfónie č. 9 sa sólová fagotová téma objavuje najprv v d♭moll, ale vracia sa ešte dvakrát notovaná v c♯moll. Adagio Brucknerovej Symfónie č. 8 má tiež frázy, ktoré sú tónovo v d♭moll, ale zapísané ako c♯moll.
Otázka: Existujú nejaké ďalšie príklady hudby, ktorá je napísaná v oboch tóninách?
Odpoveď: Áno, Mahlerov tematický motív "der kleine Appell" ("výzva k poriadku") z jeho Štvrtej a Piatej symfónie a Adagio z Brucknerovej Symfónie č. 8 majú frázy, ktoré sú tónovo v D♭moll, ale napísané ako CĊf mol.
Prehľadať