Trpasličia planéta je oficiálny názov používaný na klasifikáciu niektorých telies v slnečnej sústave. Túto definíciu 24. augusta 2006 prijala Medzinárodná astronomická únia (IAU). Podľa nej trpasličia planéta spĺňa tieto kritériá: obieha okolo Slnka, má dostatočnú hmotnosť, aby jej vlastná gravitácia prekonala pevné sily a teleso sa priblížilo k hydrostatickej rovnováhe (t. j. má takmer guľovitý tvar), nemá vyčistenú obežnú dráhu od iných telies a nie je satelitom iného telesa. Na tom istom zasadnutí IAU bola zároveň prvýkrát oficiálne definovaná aj kategória planéta.

Oficiálny zoznam a kandidáti

IAU dnes oficiálne klasifikuje niekoľko trpasličích planét. Medzi tie, ktoré sú verejne najčastejšie uvádzané a ktoré majú silné dôkazy o dosiahnutí hydrostatickej rovnováhy, patria:

Okrem formálne uznaných telies existuje viacero silných kandidátov, ktoré mnohé zdroje zaraďujú medzi trpasličie planéty alebo ich za také považujú. Medzi často spomínané patria napríklad Orcus a Sedna. Pre niektoré objekty chýbajú definitívne merania veľkosti, tvaru alebo hustoty, preto ich oficiálna klasifikácia môže zostať otvorená.

Príbehy niektorých známych telies

Ceres je veľké kamenné/ľadové teleso v páse asteroidov, s priemerom približne 940 km. Pluto objavil Clyde Tombaugh v roku 1930; meno „Pluto“ navrhla 11‑ročná Venetia Burney a názov navyše korešpondoval s iniciálami astronóma Percivala Lowella (PL). Eris je jedným z najhmotnejších transneptúnskych objektov a zohral dôležitú úlohu pri redefinovaní pojmu planéty v roku 2006.

Umiestnenie v slnečnej sústave a zloženie

Trpasličie planéty sa na rozdiel od klasických terestrických planét a plynných obrov vyskytujú v rôznych častiach slnečnej sústavy. Ceres leží v páse asteroidov medzi Marsom a Jupitrom. Viaceré známe trpasličie planéty obiehajú v oblasti za Neptúnom — v tzv. transneptúnskej oblasti alebo Kuiperovom páse. Vysoká excentricita obežnej dráhy Pluta ho posúva čiastočne pod dráhu Neptúna a čiastočne mimo ňu.

Zloženie trpasličích planét sa pohybuje od prevažne skalnatého (Ceres) po prevažne ľadové a zmesi kameň‑ľad (väčšina transneptúnskych objektov). Ich tvary môžu byť takmer guľovité (keď dosiahli hydrostatickú rovnováhu) alebo výrazne nepravidelné, ak sú príliš malé alebo majú špecifickú históriu zrážok (prípad Haumea s výrazne natiahnutým tvarom a rýchlou rotáciou).

Prieskum sondami

Misie z oblasti prieskumu Slnečnej sústavy významne rozšírili naše poznanie trpasličích planét. NASA vyslala sondu Dawn, ktorá v roku 2011 obiehala a skúmala Vestu a neskôr v roku 2015 vstúpila na obežnú dráhu okolo Ceresa. Rovnako v roku 2015 preletela pri Plute sonda New Horizons, ktorá poslala detailné snímky a množstvo dát o jeho povrchu, atmosfére a mesiacoch. New Horizons potom pokračovala ďalej a preletela aj pri binárnom objek­te 486958 Arrokoth (2014 MU69) v Kuiperovom páse.

Prečo je pojem „trpasličia planéta“ kontroverzný

Niektorí astronómovia považujú termín trpasličia planéta za mätúci, pretože slovné spojenie obsahuje slovo „planéta“, ale zároveň ide o kategóriu, ktorá vyčleňuje tieto telesá z kategórie „planét“. Najväčšie nejasnosti sú okolo kritéria „vyčistenia obežnej dráhy“ a prahu hmotnosti potrebnej na dosiahnutie hydrostatickej rovnováhy. Odlišné definície môžu viesť k rôznym zoznamom trpasličích planét, a preto diskusia o tom, ktoré objekty by mali byť oficiálne zaradené, pokračuje.

V slnečnej sústave existuje mnoho ďalších telies, ktoré by mohli byť v budúcnosti klasifikované ako trpasličie planéty, najmä v rozsiahlom transneptúnskej oblasti. Ich presné zaradenie závisí od ďalších pozorovaní a od prípadných revízií klasifikačných pravidiel.