Terestriálna planéta
Zemská planéta je z väčšej časti tvorená horninami (silikátmi). Zem je "pôvodná" terestrická planéta. Keď astronómovia začali chápať druhy planét, rozšírili tento pojem aj na našich najbližších skalnatých susedov: Merkúr, Venuša a Mars.
Často sa hovorí, že sú podobné Zemi. To platí pre väčšinu štruktúry a zloženia, ale nie pre povrch alebo atmosféru. Terestrická planéta môže byť oveľa teplejšia alebo chladnejšia ako Zem a môže mať oveľa viac alebo oveľa menej atmosféry.
Po objavení planét obiehajúcich okolo iných hviezd (exoplanét) sa pojem terestriálna planéta opäť rozšíril na akúkoľvek skalnatú (silikátovú) planétu obiehajúcu okolo akejkoľvek hviezdy.
Pozemské planéty. Zľava doprava: Merkúr, Venuša, Zem a Mars.
Štruktúra
Všetky terestrické planéty majú jadro, plášť a kôru. Sú trochu ako varené vajce: centrálny žĺtok je jadro, bielok je plášť a škrupina je kôra. Kôra terestrickej planéty je tenká, pričom jadro a plášť zaberajú prevažnú časť, pričom niekedy je jadro veľmi veľké, inokedy oveľa menšie. Pozemské planéty majú kovové jadrá prevažne zo železa, s kamennými plášťami a kôrou.
Všetky terestrické planéty majú rovnaký typ štruktúry: centrálne kovové jadro, väčšinou železné, s okolitým silikátovým plášťom.
Mesiac je podobný, ale má oveľa menšie železné jadro. Io a Europa sú tiež satelity, ktoré majú podobnú vnútornú štruktúru ako terestrické planéty. Pozemské planéty môžu mať kaňony, krátery, pohoria, sopky a iné povrchové štruktúry v závislosti od prítomnosti vody a tektonickej činnosti. Pozemské planéty majú sekundárnu atmosféru, získanú z vulkanizmu, meteoritov a fotosyntézy. U obriech planét sú ich atmosféry primárne, zachytené priamo z pôvodnej slnečnej hmloviny.
