Pluto (134340): Trpasličia planéta Kuiperovho pásu — fakty

Objavte fascinujúce fakty o Plute (134340) — trpasličej planéte Kuiperovho pásu: jej dráhe, mesiacoch, histórii objavov a tajomstvách ľadu a skalných útvarov.

Pluto je trpasličia planéta v slnečnej sústave. Jej oficiálny názov je 134340 Pluto. Táto trpasličia planéta je deviatym najväčším telesom, ktoré obieha okolo Slnka. Spočiatku sa Pluto považovalo za planétu; dnes je považované za najväčšie teleso v Kuiperovom páse, oblasti za dráhou Neptúna plnej ľadových teles a menších planétok.

Základné fyzikálne vlastnosti a veľkosť

Pluto je zložené prevažne z hornín a ľadu. Je relatívne malé: jeho hmotnosť je približne 1,303 × 10^22 kg, čo je asi pätina hmotnosti pozemského Mesiaca, a jeho objem je približne tretina objemu Mesiaca. Stredný polomer Pluta je ~1 188 km. Teplota na povrchu je veľmi nízka – v závislosti od polohy na orbite a dennej doby sa povrchné teploty bežne pohybujú okolo −220 °C (približne −233 až −210 °C v rôznych oblastiach a sezónach).

Orbita, rotácia a sklony

Pluto má výrazne excentrickú a sklonenú obežnú dráhu. Jeho excentricita je približne 0,25 a inklinácia oproti ekliptike asi 17°. Dráha vedie vo vzdialenostiach približne 30 až 49 AU (asi 4,4 až 7,4 miliárd km) od Slnka, preto sa počas časti svojej dráhy Pluto dostáva bližšie ku Slnku než Neptún. Obieha Slnko raz za približne 248 pozemských rokov. Pluto sa nachádza v 3:2 rezonančnom vzťahu s Neptúnom, čo znamená, že počas troch obehov Pluta obehne Neptún dvakrát – táto rezonančná konfigurácia zabraňuje vzájomnému zrážaniu.

Rotácia Pluta okolo vlastnej osi trvá približne 6,39 pozemských dní (približne 6 dní 9 hodín). Vzájomný systém Pluta a jeho najväčšieho mesiaca je prípadom silného vzájomného prílivového viazania (obidve telesá sú navzájom „zamknuté“), takže Pluto a Cháron sa ukazujú navzájom stále rovnakú stránku.

Povrch, atmosféra a geológia

Povrch Pluta je veľmi pestrý: striedajú sa tmavé a svetlé oblasti, rozsiahle ľadové planiny, pohoria a krátery. Najznámejším útvarom je srdcovitá oblasť Tombaugh Regio, pričom jej západná časť, ľadová pánev nazvaná Sputnik Planitia, je rozľahlá hladina dusíkového ľadu s polygonálnymi bunkami, ktoré vznikajú konvekciou. New Horizons v roku 2015 odkryla aj pohoria z vodného ľadu vysoké až niekoľko kilometrov, ktoré dokazujú, že voda na Plute tvori tvrdé „skalné“ podložie za nízkych teplôt.

Atmosféra Pluta je tenká, dočasná a hlavne tvorená dusíkom s prísadami metánu a oxidu uhoľnatého. Keď sa Pluto priblíži k Slnku, časť povrchového ľadu sublimuje a vytvára tenučkú atmosféru so sietnicovitými zoskupeniami hmly, ktorá pri väčšej vzdialenosti opäť tuhne a klesá na povrch. Atmosférický tlak je veľmi nízky (porovnateľný s tisícinami až stotinami pozemskej atmosféry), no napriek tomu atmosféra umožňuje veterné a povrchové procesy.

Červené až oranžové zafarbenie niektorých oblastí spôsobujú organické zlúčeniny zvané tholíny, vznikajúce fotochemickými procesmi z metánu a dusíka.

Systém mesiacov

Pluto má niekoľko mesiacov. Jeho najväčší mesiac, Cháron sa, je relatívne veľký v porovnaní s Plutom (približne polovica jeho priemeru) a barycentrum obehov tohto dvojice leží mimo oboch telies, preto sa niekedy označujú ako binárny systém. Napriek tomu IAU zatiaľ Chárona oficiálne klasifikuje ako mesiac Pluta.

• Najväčší: Cháron sa
• Menšie známe mesiace: Nix a Hydra, objavené v roku 2005, ďalej Kerberos, objavený v roku 2011, a Styx, objavený v roku 2012.

Objav, pomenovanie a zmena klasifikácie

Pluto bol objavený v roku 1930 americkým astronómom Clydom Tombaughom v Lowell Observatory a dlho sa považoval za deviatu planétu slnečnej sústavy. V druhej polovici 20. storočia a začiatkom 21. storočia však astronómovia objavili množstvo ďalších ľadových telies za dráhou Neptúna (vrátane menších objektov, ako bol 2060 Chiron, a neskôr výrazne veľkého objektu Eris), čo prinieslo potrebu presnejšie definovať pojem „planéta“.

Dňa 24. augusta 2006 Medzinárodná astronomická únia (IAU) formalizovala definíciu planéty a zaviedla kategóriu „trpasličia planéta“. Podľa tejto definície Pluto nespĺňalo kritérium „očistenia okolitej dráhy“ a bolo preklasifikované na trpasličiu planétu spolu s objektmi ako Eris a Ceres. Následne bolo Pluto zaradené do katalógu menších telies (dostalo označenie 134340). Táto zmena vyvolala a stále vyvoláva diskusie medzi astronómami a verejnosťou — viacerí vedci zastávajú názor, že Pluto by malo byť opäť považované za planétu alebo že kategorizácia IAU je nevhodná.

Preskúmanie sondou New Horizons

Do dnešného poznania o Plute výrazne zasiahla sonda New Horizons, ktorá preletela okolo Pluta 14. júla 2015 a poslala na Zem detailné snímky a merania. New Horizons odhalila prekvapivo komplexný a geologicky aktívny svet s rôznorodými povrchovými útvarmi, tenučkou atmosférou s viacerými vrstvami hmly, a s rozmanitými vlastnosťami povrchu, ktoré naznačujú dynamické procesy (napríklad prebiehajúcu konvekciu v Sputnik Planitia a pohyby ľadov).

Význam a ďalší výskum

Pluto zostáva predmetom intenzívneho vedeckého skúmania a debát o definícii planéty. Objavy sondy New Horizons otvorili množstvo otázok o vzniku a vývoji ľadových telies v vonkajších častiach slnečnej sústavy a o procesoch, ktoré môžu udržiavať geologickú aktivitu pri veľmi nízkych teplotách. Budúce pozorovania zo Zeme a ďalšie misie by mali priniesť viac informácií o zložení, vnútri a dynamike tohto zaujímavého sveta v Kuiperovom páse.

Otázky a odpovede

Otázka: Aký je oficiálny názov hry Pluto?

Otázka: Aké veľké je Pluto v porovnaní so zemským Mesiacom?

Otázka: Kedy bolo Pluto preklasifikované na trpasličiu planétu?

Otázka: Aká je priemerná teplota na Plute?

Otázka: Ako ďaleko od Slnka obieha Pluto?

Otázka: Kto objavil Eris a ďalšie podobné objekty na začiatku 21. storočia?

Otázka: Prečo niektorí vedci v roku 2006 nesúhlasili so znížením kategórie Pluta?

Hľadajte podľa písmena