Erik X. (Erik Knutsson) – švédsky kráľ 1208–1216

Erik X. Švédsky (Erik Knutsson, asi 1180 - 10. apríla 1216) bol švédskym kráľom v rokoch 1208 až 1216.

Erik pochádzal z rodu Ynglingovcov/Erikovej línie a bol synom bývalého švédskeho kráľa Knuta Erikssona, jeho matka nie je istá. Ako mladý muž sa zúčastnil dynastických bojov medzi Erikovcami a Sverkerovcami, ktoré rozdeľovali Švédsko na začiatku 13. storočia. V roku 1205 utrpel Erik porážku v bitke pri Älgarås; traja jeho bratia tam padli a on s rodinou ušiel do Nórska, kde zostal približne tri roky.

Do Švédska sa vrátil v roku 1208 a v bitke pri Lene porazil vládnuceho kráľa Sverkera II. Po tomto úspechu bol Erik zvolený za kráľa, ale definitívnu moc si zabezpečil až po ďalšej rozhodujúcej bitke. V novembri 1210 v bitke pri Gestilréne opäť zvíťazil nad Sverkrom II., ktorý bol zabitý; po tejto bitke sa uskutočnila aj korunovácia.

Korunovácia kráľa Erika, vykonaná v novembri 1210 biskupom Valeriom (Valerius), je najstaršou známou korunováciou vo Švédsku. Zaujímavosťou je, že Valerius bol predtým prívržencom Sverkera II., čo poukazuje na rýchle prevrátenie politických väzieb po víťazstve Erika.

V roku 1210 sa Erik oženil s Rikissou Dánskou, dcérou dánskeho kráľa Valdemara I. a jeho ženy Žofie Novgorodskej. Tento zväzok upevnil Erikovu pozíciu a súčasne zosilnil väzby so susedným Dánskom.

V priebehu svojej vlády sa Erik snažil konsolidovať moc a ukončiť vnútorné spory. Vláda Erika je málo zdokumentovaná — pre kronikárske pramene z tohto obdobia máme len fragmentárne správy — no z dochovaných zmienok vyplýva, že počas jeho panovania boli dobré úrody a relatívna vnútorná stabilita.

V roku 1216 pápež Inocent III. oficiálne uznal Erika za kráľa Švédska a potvrdil aj jeho nároky na ďalšie, v tom čase ešte považované za pohanské, územia — s veľkou pravdepodobnosťou ide o oblasti dnešného Fínska. Predtým pápež skôr podporoval Sverkera II., takže toto uznanie posilnilo Erikovu legitimitu v očiach západnej cirkvi.

Deti Erika X. boli viaceré a niektoré z nich zohrali významnú úlohu v neskoršom vývoji švédskej politiky:

1. Sofia (zomrela pred 24. aprílom 1241), vydatá za meklenburského princa Henricha III.
2. Marianna, pomoranská princezná, v prameňoch uvádzaná aj ako Mariana alebo Marina.
3. Ingeborg Eriksdotterová zo Švédska, ktorá sa vydala za mocného šľachtica Birgera (neskôr známeho ako Birger Jarl) a prostredníctvom nej mali potomkovia veľký vplyv v švédskej politike.
4. Erik Eriksson, narodený po smrti otca v roku 1216; neskôr sa stal známym ako kráľ Erik (historicky označovaný ako Erik XI) a v niektorých prameňoch má prezývku pripomínajúcu rečové a telesné postihnutie. V Karolovej kronike sa spomína aj akási sestra menom Marta Farmerová, ktorá by mohla byť dcérou Erika Knutssona. Historik Dick Harrison však upozorňuje, že takéto tvrdenia mohli byť súčasťou politickej propagandy a že údajné príbuzenské väzby boli niekedy zveličované alebo vymyslené s cieľom posilniť legitimitu neskorších nárokov na trón.

Erik zomrel na horúčku v roku 1216 na hrade Näs (Nas) na ostrove Visingsö. Bol pochovaný v kláštornom kostole vo Varnhems (Varnhems kláštor), kde sa našli aj jeho hrobové pozostatky. Po jeho smrti sa Švédsko opäť ocitlo v období súbojov o moc medzi rôznymi rodmi, z ktorých neskôr vystúpil aj jeho syn Erik.

Poznámka k prameňom: Informácie o Erikovi X. vychádzajú prevažne z kroník a neskorších súpisov; niektoré detaily sú neúplné alebo protirečivé. Historici preto pri popise jeho života vychádzajú z kombinácie kronikárskych záznamov, cirkevných dokumentov (napr. potvrdení od pápeža) a archeologických nálezov, pričom interpretácia udalostí z obdobia raného 13. storočia môže byť predmetom sporov.