Ernesto Sabato (24. júna 1911 – 30. apríla 2011) bol argentínsky spisovateľ, maliar a fyzik. Získal niekoľko najvýznamnejších cien za spisovateľskú tvorbu v španielčine a mal veľký vplyv na literárny život Latinskej Ameriky. Okrem literárnej a výtvarnej činnosti sa preslávil aj svojím verejným angažmánom pri vyšetrovaní vojnových zločinov v Argentíne. Sabato bol predsedom (a jedným z členov) Národnej komisie pre zmiznutie osôb, ktorá sa podieľala na zisťovaní osudu približne 30 000 ľudí nezvestných počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976–1983 a pripravila známu správu Nunca más, významnú pre argentínske hľadanie spravodlivosti po návrate civilnej vlády.

Život a vzdelanie

Narodil sa 24. júna 1911 v meste Rojas v provincii Buenos Aires. Pochádzal z početnej rodiny – bol desiatym z jedenástich synov. Jeho rodičia, Francesco Sabato a Giovanna Maria Ferrariová, boli talianski prisťahovalci z Kalábrie. V roku 1929 začal študovať na Národnej univerzite v La Plate, kde sa venoval fyzike a matematike. Ako mladý sa zapojil do komunistickej mládežníckej organizácie a na dva roky odišiel študovať do Medzinárodnej Leninovej školy v Moskve. Tam však zažil sklamanie z praxe stalinizmu a čoskoro sa vrátil do Argentíny. Pokračoval v akademickej kariére a nakoniec získal doktorát z fyziky. V roku 1939 strávil obdobie na Massachusetts Institute of Technology, ale po návrate v roku 1940 definitívne opustil vedeckú dráhu a rozhodol sa venovať literatúre a umeniu.

Literárna a umelecká tvorba

Jeho prvé literárne práce sa objavili na začiatku 40. rokov: prvý článok vyšiel v roku 1941, v nasledujúcich rokoch písal literárne recenzie a prekladal do španielčiny. Prvá kniha Sabata, zbierka esejí o vzťahu vedy, techniky a človeka, vyšla v roku 1945 a nesie silné filozofické a morálne úvahy.

Medzi jeho najznámejšie diela patria predovšetkým romány:

  • El túnel (1948) – psychologický triler a existenciálny román rozprávaný v prvej osobe, ktorý skúma posadnutosť, žiarlivosť a izoláciu;
  • Sobre héroes y tumbas (1961) – rozsiahle, viacvrstvové dielo, známe tiež pre slávnu časť Informe sobre ciegos („Správa o slepých“), ktorá patrí k vrcholom jeho tvorby a reflektuje historické, psychologické a národné témy;
  • Abaddón el exterminador (1974) – koncipovaný ako záverečná časť „trilógie“ s apokalyptickými a metafikčnými prvkami; toto dielo bolo vo Francúzsku v roku 1976 vyhlásené za jednu z najlepších zahraničných kníh roku.

Sabato písal aj rozsiahle eseje, politické úvahy a pamäti a bol aktívny aj ako prekladateľ a publicista. Okrem písania sa venoval výtvarnému umeniu – maľbe, ktorú rozvíjal paralelne s literatúrou; jeho obrazy mali výstavy v Argentíne a v zahraničí a sú súčasťou jeho umeleckého odkazu.

Verejná činnosť a ľudskoprávne angažmán

Po páde vojenskej diktatúry v Argentíne prijal Sabato dôležitú úlohu v spoločenskom živote – podieľal sa na činnosti Národnej komisie pre zmiznutie osôb (CONADEP), ktorej úlohou bolo zdokumentovať nezvestnosti a zločiny spáchané počas režimu. Výsledkom práce komisie bola správa, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri verejnom spoznaní rozsahu represií a pri neskorších súdnych konaniach. Sabato sa stal známym ako pevný zástanca ľudských práv, právneho štátu a morálnej zodpovednosti elít.

Ocenenia a dedičstvo

Ernesto Sabato získal mnohé literárne ocenenia a medzinárodné uznania; medzi najvýznamnejšie patrí prestížna Cena Miguel de Cervantes, ktorú obdržal ako uznanie za celoživotný prínos k španielsko-jazyčnej literatúre. Jeho diela sa prekladali do mnohých jazykov a ovplyvnili generácie autorov i čitateľov v Latinskej Amerike i v Európe. Sabatove texty sú cenovo aj kriticky oceňované pre ich hlboké psychologické analýzy, existenčné témy a kritiku totalitných tendencií.

Smrť

Ernesto Sabato zomrel 30. apríla 2011 v meste Santos Lugares na zápal priedušiek. Dožil sa takmer sto rokov, zanechávajúc bohaté a rozmanité dielo, ktoré pokračuje v inšpirovaní čitateľov, vedcov, umelcov a obhajcov ľudských práv.