Nejednoznačnosť (ambiguita) znamená, že nie je úplne jasné, čo niečo znamená alebo čo daná vec je. Doslovne sa slovo vzťahuje na voľbu medzi dvoma (alebo viacerými) rôznymi význammi: predpona "ambi-" pochádza z gréckeho slova pre "dva".

Pri vnímaní situácie vidíme, čo sa deje, a potom rozhodneme, ktorý z možných významov je správny. Ak sa nedá jednoznačne rozhodnúť, čo sa stalo alebo čo výraz znamená, hovoríme o nejednoznačnosti — ide o rozšírenie pôvodného, úzko definovaného významu slova.

Slová alebo vety, ktoré sú nejednoznačné, môžu viesť k nedorozumeniam (ľudia pochopia nesprávny význam). Niekedy to môže byť vážne (napr. v práve, medicíne alebo technickej dokumentácii), inokedy to môže byť zámerné a zábavné. Vtipy a slovné hračky sa často spoliehajú na dvojzmyselnosť.

Príklad dvojznačnosti: veta "Roľníci sa búria" je dvojznačná, pretože môže znamenať:

  • 1) Roľníci stoja na uliciach s transparentmi a kričia: "Chceme vyššie platy" ("revoltujú" je tu sloveso).
  • 2) Sedliaci sú hrozní, odporní ("odporný" ako prídavné meno).

Britský komik Ronnie Barker povedal, že miluje anglický jazyk, pretože v ňom existuje veľa možností pre slovné hračky vyplývajúce z dvojzmyselnosti. Uviedol tento príklad:

Matka hovorí svojmu chlapčekovi: "Johnny, choď na druhú stranu cesty a pozri sa, koľko rokov má pani Jonesová". Chlapec sa vráti a hovorí matke: "Pani Jonesová hovorí, že mi do toho nič nie je".

Matka mala na mysli slovo "stará" v priateľskom zmysle ("drahá stará pani Jonesová"), ale veta mohla byť pochopená aj tak, že má dieťa zistiť vek pani Jonesovej. Johnny si pokyn vysvetlil inak — a vznikol humorný efekt.

Typy nejednoznačnosti

  • Lexikálna (slovná) nejednoznačnosť – jedno slovo má viac významov (napr. „zámok“ = hrad alebo zámok na dverách; „list“ = list rastliny alebo list/písomnosť).
  • Syntaktická (zložená) nejednoznačnosť – vetná štruktúra umožňuje viac než jedno čítanie (napr. „Volali mu lekára na stôl“ môže byť chybne štrukturované, ale ilustruje, ako poradie slov mení význam).
  • Semantická nejednoznačnosť – význam zloženejších výrazov alebo spojení nie je jasný bez kontextu.
  • Pragmatická alebo referenčná nejednoznačnosť – kto alebo čo je predmetom výroku nie je jasné (napr. ukazovacie zámená bez referenčného kontextu: "On to spravil" – kto je "on"?).

Nejednoznačnosť vs. vágnosť

Nejednoznačnosť znamená, že existujú dva alebo viac konkrétnych, odlišných významov, z ktorých sa musí vybrať jeden. Naopak vágnosť (nejasnosť) znamená, že výrok je formulovaný tak všeobecne alebo neurčito, že môže pokrývať široké spektrum možností bez jasného hraníc — nie je to výber medzi dvoma pevnými význammi, ale skôr neurčitý rozsah možností.

Príklady na rozdiel:

  • Nejednoznačnosť: slovo "list" môže znamenať buď biologický list, alebo písaný list — ide o dva odlišné významy.
  • Vágnosť: veta "Peter je vysoký" je vágná, ak nevieme, čo sa považuje za "vysoký" (pre dieťa, dospelého, pre basketbalistu?).

Prečo je dôležité rozlišovať a ako nejednoznačnosť riešiť

  • V právnych a technických textoch môže nejednoznačnosť viesť k sporu alebo nebezpečiu; preto sa uprednostňuje jednoznačný jazyk.
  • V komunikácii medzi ľuďmi sa často nejednoznačnosť odstraňuje kontextom (súvislosti, tónom, gestami) alebo ďalšími vetami.
  • V počítačovom spracovaní jazyka sa problém rieši pomocou techník rozlišovania významu slov (word sense disambiguation), štatistických a neurónových modelov, parsovania a využitia kontextu.
  • Praktické spôsoby odstránenia nejednoznačnosti: doplniť kontext, preformulovať vetu, použiť presné termíny, dodať príklady alebo položiť doplňujúce otázky.
  • V reklame, literatúre a komédii sa nejednoznačnosť často vedome využíva na vytvorenie efektu alebo humoru.

Opakom nejednoznačnosti je jednoznačnosť — stav, keď je význam jasný a existuje len jeden interpretovateľný zmysel výroku alebo slova.

Na záver: nejednoznačnosť je bežný jav v prirodzenom jazyku, ktorý môže byť zdrojom omylov aj kreativity. Rozpoznanie typu nejednoznačnosti a použitie vhodných stratégií pre jej odstránenie alebo využitie pomáha zlepšiť komunikáciu.