V audiotechnike je fade postupné zvyšovanie (fade‑in) alebo znižovanie (fade‑out) úrovne zvukového signálu. Tento pojem sa používa nielen v hudobnej produkcii, ale aj vo filmovej kinematografii a divadelnom osvetlení (pozri: fade (filmová tvorba)), kde funguje obdobne – hladké prechody medzi stavmi namiesto náhlych rezov.

Fade‑in a fade‑out — príklady a kontext

Nahrávaná skladba sa môže na konci postupne zmenšovať na ticho (fade‑out) alebo sa môže postupne zväčšovať z ticha na začiatku (fade‑in). Napríklad piesne "Bitter Sweet Symphony" od skupiny The Verve a "Turn to Stone" od skupiny Electric Light Orchestra od začiatku zanikajú, zatiaľ čo piesne "Born to Be Wild" od skupiny Steppenwolf, "Boogie Oogie Oogie" od skupiny A Taste of Honey a "Hey Jude" od skupiny The Beatles zanikajú. Piesne "Born to be Wild" a "Boogie Oogie Oogie" však zaniknú v priebehu niekoľkých sekúnd, zatiaľ čo pieseň "Hey Jude" úplne zanikne až po vyše dvoch minútach. "Goodbye Stranger" od Supertrampu doznieva približne minútu. Fade‑out sa často používa ako produkčné riešenie pre skladby, ktoré nemajú prirodzený záver, alebo keď chce producent vytvoriť pocit, že skladba "pokračuje ďalej".

Aj keď je to pomerne zriedkavé, skladby môžu zaniknúť a potom sa znovu objaviť (t. j. krátke vypnutie a opätovné zapnutie materiálu), čo môže pôsobiť dramaticky alebo vytvárať špecifický efekt v aranžmáne. Príkladmi sú "Helter Skelter" od The Beatles, "Suspicious Minds" od Elvisa Presleyho, "Thank You" od Led Zeppelin alebo "Undercover of the Night" od The Rolling Stones.

Technika, krivky a možnosti implementácie

  • Lineárny fade mení úroveň signálu rovnomerne v čase; je jednoduchý, no pri vnímaní hlasitosti nie vždy pôsobí prirodzene.
  • Logaritmický (alebo exponenciálny) fade sa bližšie približuje tomu, ako ľudské ucho vníma zmenu hlasitosti — pri tomto type je pre poslucháča plynulejší prechod.
  • Krivky prispôsobené frekvenčnému spektru môžu zmenšovať alebo zvyšovať niektoré frekvenčné pásma viac než iné, aby sa zachoval charakter nástroja pri zmene úrovne.

Fade môže byť realizovaný manuálne pomocou faderov na mixpulte (v štúdiu alebo pri živom zvuku) alebo automatizovane v digitálnom audio pracovnom prostredí (DAW). Automatizácia umožňuje presné časovanie, variabilné krivky a jednoduché úpravy pri mixovaní. V DJské praxi sa používa aj crossfader na plynulé prechody medzi dvoma stopami.

Použitie v mixovaní a živom zvuku

V mixe sa fade používa nielen na koncoch skladieb, ale aj pri úpravách individuálnych stôp — napríklad jemné odskakovanie rytmickej stopy v refréne, znižovanie úrovne podporných vokálov pri sólo pasážach alebo eliminácia nepríjemných prechodových zvukov (klikov, popov). Pri živom ozvučení slúži fade na plynulé prepínanie scenárov, vyváženie dynamiky medzi skladbami a na rýchle prispôsobenie úrovne bez rušivých artefaktov.

Ďalšie súvislosti

Termín "fade" sa používa aj v audio systémoch s viacerými reproduktormi na opis vyváženia výkonu medzi prednými a zadnými kanálmi — napríklad ovládanie tzv. front/rear fade v automobilovej audio sústave, kde fader presúva akcent medzi prednými a zadnými reproduktormi. Podobne sa v štúdiových a masteringových postupoch uplatňujú crossfade techniky pri spájaní dvoch stop bez prasknutia alebo bez nechceného útlmu.

Praktické tipy:

  • Pre prirodzený pocit používajte logaritmické/exponenciálne krivky pri fade‑in/fade‑out.
  • Pri nahrávaní vokálov urobte krátke fade‑iny na začiatku stopy, aby ste odstránili dychy a nábehy; na konci použite fade‑out, ak skladba nemá jasný záver.
  • Pri crossfade medzi skladbami zvoľte dĺžku prechodu podľa tempa a energetickej hladiny oboch kúskov — rýchle skladby obvykle vyžadujú kratší crossfade, pomalé dlhší.
  • Vždy počúvajte fade v kontexte celého mixu a na rôznych reprodukciách (slúchadlá, monitory, autorádio), pretože vnímanie hlasitosti sa líši.