Fw 190 bolo nemecké stíhacie lietadlo vyrábané spoločnosťou Focke-Wulf počas druhej svetovej vojny. Prvýkrát vzlietlo v roku 1939 a bolo oficiálne uvedené do služby v roku 1941. Aj keď jeho vzhľad nebol považovaný za „elegantný“, v praxi sa ukázalo ako veľmi účinné: dokázalo vyvinúť maximálnu rýchlosť približne 408 míľ za hodinu (653 km/h). V anglicky hovoriacich zdrojoch sa mu často hovorilo Shrike alebo Butcher Bird.
Vývoj a dizajn
Autorem koncepcie bol nemecký letecký konštruktér Kurt Tank. Hlavným rysom Fw 190 bol robustný trup so vzduchom chladeným hviezdicovým motorom BMW 801, ktorý poskytoval výhodu odolnosti pri bojových poškodeniach a dobrej akcelerácie pri nízkych a stredných výškach. Dizajn bol zameraný na kombináciu sily, pružnosti a silnej výzbroje, čo ho rýchlo učinilo hrozbou pre spojenecké lietadlá na západnom i východnom fronte.
Technické údaje
- Dĺžka: 29 stôp (8,84 m)
- Rozpätie krídel: 34 stôp a 5,5 palca (10,49 m)
- Výška: 13 stôp (3,96 m)
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 7 055 libier (3 200 kg)
- Maximálna vzletová hmotnosť / prevádzková hmotnosť: približne 10 800 libier (4 900 kg)
- Maximálna rýchlosť: cca 408 mph (653 km/h)
- Strecha (service ceiling): približne 11 410 metrov (37 400 ft)
- Dolet bez doplnenia paliva: približne 560 míľ (900 km)
- Motor: najčastejšie 9-valcový hviezdicový BMW 801 (rôzne verzie s rôznym výkonom a ostrekovaním)
Výzbroj a varianty
Jednou z významných predností Fw 190 bola jeho silná výzbroj. V bežných bojových variantoch radu A mala kombinácia guľometov a kanónov väčšiu palebnú silu než bežný Bf 109 tej doby. Typické usporiadanie výzbroje u niektorých sérií zahŕňalo 2 guľomety nad motorom (napr. 7,92 mm MG 17) a viacero 20 mm kanónov v krídlach (napr. MG 151/20), hoci konfigurácia sa menila podľa typu a úloh.
Počas výroby vznikli rôzne varianty:
- Fw 190A – základná stíhačka a eskortné lietadlo
- Fw 190F a G – upravené pre útočné a pozemné úlohy (stíhací bombardér / bitevník)
- Ta 152 – vysoko-výkonná odľahčená a vysokovýkonná verzia navrhnutá Kurtom Tankom pre boj vo veľkých výškach (nástupca rodiny Fw 190)
Porovnanie s Bf 109 a operačné vlastnosti
V porovnaní s konkurenčným Bf 109 mal Fw 190 niekoľko jasných výhod aj nevýhod. Bol ťažší (v jednom z porovnaní bol o približne 1 500 kg ťažší), mal silnejšiu výzbroj a v konkrétnych verziách (napr. Fw 190 A‑8) mierne vyššiu rýchlosť – uvádza sa, že A‑8 bol približne o 16 km/h rýchlejší než Bf 109 G‑6. Na druhej strane Bf 109 mal lepší výkon pri stúpaní (napr. približne 17 m/s oproti asi 15 m/s u Fw 190), čo dávalo 109 výhodu pri taktickom stúpaní a v bojoch vo vyšších výškach.
Praktické hodnotenie Fw 190 ukázalo, že bol výnimočne schopný pri nízkych a stredných výškach, mal výbornú manévrovateľnosť pri zachovaní značnej palebnej sily a odolnosti. Preto bol využívaný nielen ako čisto stíhacie lietadlo, ale aj ako eskortný stroj, bitevník a stroj na útoky proti pozemným cieľom.
Prevádzka, protivníci a známy incident
Fw 190 sa uplatnil na všetkých hlavných frontoch – v západnej Európe, na východe aj v Stredomorí. Jeho vstup do služby prinútil spojenecké letectvo upraviť taktiku a vyvinúť nové typy a verzie (napríklad Spitfire Mk IX) na vyrovnanie ich výhod.
Známym momentom bol incident z roku 1942, keď pilot Luftwaffe Armin Faber omylom pristál na britskom letisku RAF Pembrey (23. júna 1942) s takmer nepoškodeným Fw 190A‑3. Tento kus bol prevezený k podrobnej analýze a skúškam a spojenecké technické tímy tak získali cenné informácie o konštrukcii, výkonoch a slabinách lietadla. Výsledkom bolo rýchle spracovanie taktických odporúčaní a vylepšení pre protistrany.
Výroba a dedičstvo
Počas vojny bolo vyrobených približne desaťtisíce kusov rôznych verzií Fw 190 (odhady sa pohybujú okolo niekoľkých desiatok tisíc v závislosti od zaračunania všetkých variantov a licencií). Lietadlo sa zapísalo do histórie ako jedno z najvšestrannejších nemeckých bojových lietadiel – kombinovalo rýchlosť, silnú výzbroj, pevnosť konštrukcie a schopnosť plniť široké spektrum misií. Vývojári neskôr využili skúsenosti z Fw 190 pri navrhovaní vyšších a rýchlejších typov, napríklad Ta 152.
Zhrnutie
Fw 190 bol kľúčovým nemeckým stíhacím lietadlom druhej svetovej vojny. Vďaka silnému motoru, odolnému dizajnu a ťažkej výzbroji si získal povesť veľmi účinného stroja v rôznych úlohách. Hoci mal obmedzenia vo výkone vo veľkých výškach, jeho celkové schopnosti a variabilita z neho urobili jedno z najlepšie hodnotených lietadiel svojej doby.