Strana slobodného obchodu bola austrálska politická strana v rokoch 1889 až 1909. Oficiálne bola známa ako Austrálske združenie slobodného obchodu a liberálov. V niektorých štátoch sa nazývala aj Revenue Tariff Party a v roku 1906 sa premenovala na Anti-Socialist Party. Chcela odstrániť clá (dane na dovoz a vývoz), ako aj iné obmedzenia obchodu. Tvrdila, že voľný obchod bude prospešný pre všetkých. Mnohí členovia však podporovali aj niektoré clá, aby získali peniaze pre vládu.

Pôvod a vedenie

Strana mala svoje centrum v Novom Južnom Walese, kde patrili k jej najvýznamnejším vedúcim osobnostiam sir Henry Parkes a sir George Reid. Pred federáciou bola hlavnou stranou v politike Nového Južného Walesu a zastupovala predovšetkým podnikateľské, obchodné a mestské záujmy, ktoré profitovali z nízkych ciel a otvorených trhov.

Politický program a ideológia

Hlavným bodom programu bolo odstránenie ciel a iných prekážok obchodu a podpora zásad slobodného obchodu. Strana presadzovala nízke dane, obmedzený štátny zásah v ekonomike a podporu podnikania a voľného obchodu medzi kolóniami a zahraničím. Z hľadiska sociálnej politiky stála pri centristicko‑liberálnych riešeniach, často v opozícii voči rastúcemu vplyvu robotníckych hnutí a socialistických myšlienok. Napriek ideologickému odmietaniu ciel sa mnohí členovia strany pragmaticky zdržali úplného zrušenia ciel alebo prijali určité clá ako zdroj štátnych príjmov.

Federálna politika a volebná výkonnosť

Po voľbách do prvého parlamentu Commonwealthu boli slobodní obchodníci druhou najväčšou skupinou v austrálskej Snemovni reprezentantov s 25 kreslami. Reid sa stal prvým vodcom opozície v parlamente. Neskôr sa v rokoch 1904–1905 stal predsedom vlády, vedúc kabinetu v období, keď bol parlament politicky veľmi rozdrobený. Zástupcom predsedu Strany slobodných obchodníkov bol William McMillan. Joseph Cook sa stal zástupcom predsedu strany, keď McMillan v roku 1903 odišiel do dôchodku.

V roku 1903 sa na federálnych voľbách v Tasmánii zúčastnila samostatná strana Tasmanian Revenue Tariff Party a získala dve kreslá. Vo federálnom parlamente sa následne pridružila ku Strane slobodného obchodu, čím posilnila jej pozíciu pri rokovaniach o colnej politike.

Premenovanie na Antisocialistickú stranu a ďalší vývoj

Keď sa otázka ciel z veľkej časti ustálila na federálnej úrovni, hľadal Reid ďalší spoločný programový bod, ktorý by zjednotil členov strany. Rozhodol sa sústrediť na odpor voči socializmu a rastúcemu vplyvu robotníckej politiky. Verejne kritizoval Austrálsku labouristickú stranu aj Protekcionistickú stranu, ktorú viedol AlfredDeakin. Strana slobodného obchodu sa pred federálnymi voľbami v roku 1906 premenovala na Antisocialistickú stranu (ASP). Volebná sila Labouristickej strany aj FTP/ASP sa naďalej menila a politická súťaž medzi nimi podnietila preskupenia a prestupy členskej základne medzi stranami.

Fúzia a zánik

Reid odišiel do dôchodku v roku 1908 a vedenie strany prevzal Joseph Cook. V roku 1909 Cook súhlasil so spojením anti‑labouristických síl s niektorými protekcionistami. Výsledkom bola fúzia, ktorá vytvorila Liberálnu stranu Commonwealthu (často nazývanú aj "Fusion" alebo Commonwealth Liberal Party). Táto nová formácia sa stala ústrednou stranou proti Labouristickej strane a položila základy dlhodobého dvojstranného systému austrálskej politiky. Joseph Cook neskôr, už v rámci nového zoskupenia, zastával post premiéra Austrálie v rokoch 1913–1914.

Dedičstvo

Strana slobodného obchodu (neskôr Antisocialistická strana) zohrala dôležitú úlohu pri formovaní raného federálneho politického systému Austrálie. Jej dôraz na voľný obchod, nízke dane a protisocialistickú rétoriku ovplyvnil vývoj ne‑labouristických politických síl, ktoré neskôr prešli ďalšími premenami a nakoniec viedli k súčasným konzervatívno‑liberálnym stranám. Z pohľadu politickej histórie je významná najmä ako jeden z hlavných aktérov, ktoré viedli k zrodu moderného dvojsmerného party systému v Austrálii.